Len ako využiť tento deň. Musím toľko vecí a vlastne nemusím. Však ako je krásne. Ešte aj vôňa je dnes výnimočná. Bol som ostatné roky slepý alebo je tento deň naozaj výnimočný? Je to môj posledný deň keď je všetko také pekné? Alebo práve naopak? Je prvý? Dnes to začína?
Nebudem sa trápiť zbytočnými otázkami. Nato budem mať čas pred spaním. Zabuchnem za sebou tie prekliate väzniace dvere a som vonku. Slobodný pocit pri tom všetko. Mám orosené nohy a horúce plecia od toho žiariaceho snaživca. Však sa snaž aj tak ich všetky nevysušíš.
Hľadám nejakú tichú lúku. Nech mi tie ukričané telesné schránky zbytočne nekazia tú výnimočnú chvíľku. Počujem len tie hladné vrabce. Stále niečo zháňajú pod zub. Ale čo . Sú to vtáky a aspoň sa nenudia. Aj ja by som si mal niečo dať. Ale čo. Čo si dám ja pod zub keď je ten deň taký výnimočný.
Vlastne ani nie som hladný. tá ranná rosa ma dokonale nasýtila. Moje telo je šťastné. Teda asi ho znovu ovládlo to srdce s dušou. Asi je to skôr pre bláznov. Ale asi chcem byť ten blázon.
Napadá ma len jediná otázka. Koľko takých rán už bolo a ja som ich nevidel? A koľko z vás už zažilo ráno.