Možno povedať, že cirkev vždy mala. Ale je možné, že nie vždy dala. Alebo ako to vlastne potom je? Vskutku na dlani odohrávajúci sa príbeh bohatstva a chudoby. Žobráci bozkávajúci ruky biskupov. Slastný pocit moci pre božích bláznov? Áno aj oni sú ľudia. Len by mali byť silnejší. Ale tak je to v poriadku lebo Boh je milosrdný a po spovedi nám odpustí. Len si treba spomenúť, že svoje skutky naozaj ľutujeme. Boh ešte blázon nie je. Aj keď by som sa mu po tom všetko nečudoval.
Sú správni kňazi a sú zlí kňazi. Takouto vetičkou ma zarazil môj známi. Je kňaz a dá sa s ním otvorene diskutovať. To sa cení lebo má triezvy názor. Ale musím opatrne aby náhodou nemusel skončiť. Písal mi o svojom kolegovi, ktorý mu povedal, že keby to nemá platené tak neodslúži ani jednu omšu. Alebo svätú omšu. Asi veľmi svätá nie je keď ju slúži taký človek. Tak či onak sa zamýšľam ako sa takýto a podobní ľudia môžu objavovať v cirkvi. Keď nám má pomáhať vychovávať rodiny, uzdravovať morálku a viesť život k šťastnému koncu?
Veľmi ľahko sa zmierujeme s tým čo môžeme a čo nie. Cirkev povie: nie nepovieme. A my povieme: áno ďakujeme? Poprípade nás oslepí väčšia kauza, ktorú má už v rukách svetská moc. Čiže cirkev nemusí komentovať nič a mačky sa pohrajú so Sokolom, ktorí je už aj tak za vodou a je mu to jedno. Aj keď je dobré vyriešiť jeho zaujímavé a záhadné finančné myslenie. A pán Bezák si dá nejaký čas na stíšenie. Je mu to treba a mohol by so sebou zobrať aj tých pár kričiacich a smädných po pravde. Bude šťastná aj stolica, teda svätá stolica a možno aj ten hore. Aj keď si to nemyslím. Konať fér a na rovinu ostalo asi len božou výsadou na pár stranách biblie. A tá smutne ostáva zabudnutá v knižniciach alebo v skrinkách božích pastierov.
