reklama

rodina, škola, zamestnanie...

Doma je super. Nemusím nič robiť. Rodičia sa ponáhľajú do práce a skoro vôbec sa o mňa nezaujímajú. Spočiatku som aj plakal. A potom sa mi to začalo páčiť. Niektorí moji kamaráti či kamarátky sa musia učiť alebo robiť nejaké hlúposti. Tak napríklad Anička nemôže ísť von, lebo musí čítať knihu alebo pomáhať mame. Až potom ju pustí. Teda mne sa zdá, že skôr chce. Lebo ja keď poviem nie, tak to tak je a hotovo. Však kto by sa so mnou hádal? Moji rodičia mi síce nedali pozornosť ale kopec priestoru. Myslím si, že môj život je nádherný. Aj keď nechápem, čo sa nepáči tým blbým učiteľom v škole. A prečo mi tí bifľoši hovoria, že som sprostý. Hm, teda iba keď im už veľmi robím zle a plačú. Ale z roka na rok som silnejší a každý sa ma bojí. A to počkajte, keď bude zo mňa dospelák. To si ani neškrtnete.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Niekde tam, keď som dostal prvýkrát po zadku za vyjednávanie nad hlúposťami, alebo keď som musel upratať si izbu. Ísť pomôcť starej mame alebo neplakať z rozmaru? Alebo znudene sa učiť prvé písmená v škôlke? Vtedy som len vzdychal, že bože načo mi to teraz je? A teraz si hovorím, mohol si aj viac. Základný článok spoločnosti sa začína rozpadať? Neverím vlastným očiam. Deti sú odvážnejšie, morálne zásady mládeže ostávajú len snom starých rodičov. Plač rodičov nad svojimi deťmi prichádza len ako vánok už dávno odplávanej lode, do ktorej posadili námorníkov bez výcviku.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


A teraz sa môžeme hrdo oprieť do školstva. Možno som mal iba ja také šťastie, ale bol som rád, že som spoznal množstvo dobrých učiteľov. Len sa dosť sťažovali, že koľko zbytočnej byrokracie majú zase nakázané. A aké blbosti. Koľko vecí je zbytočných, tí čo sú nad nimi majú málo praxe, respektíve žiadnu a reálny pohľad na žiaka a spoločnosť odhadujú spoza okien svojich kancelárií. Keď sa do toho všetkého zamiešajú ešte aj platové podmienky, tak mi zvlhnú oči a poviem si - ste fakt ľudia, čo majú povolanie v srdci.


Príprava na reálny život v škole je pomerne ťažký oriešok. Vsunúť osoby spoločenského života do školských osnov, a tým vyvolať diskusiu u znudených študentov. Vo vyučovacom čase to baví každého a vo voľnom čase sa chce už málokomu. Každopádne je to lepší nápad ako učenie zo starých učebníc.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Nezáujem zamestnávateľa o poskytovanie praxe a o výchovu študenta pre svoju firmu? Zamestnávatelia už nechcú taký experiment. A študent bez pracovných návykov sa potom v spoločnosti oddáva len ako osoba bez cieľov. Však načo by pracoval? Radšej nech sa oňho postará štát alebo rodina. Alebo majú cieľ. A to hneď zarábať veľké peniaze za minimálny výkon.


Rodina, škola, zamestnanie. Ako vychovať z dieťaťa človeka? To je jediná a základná otázka, na ktorú musíme hľadať odpoveď. Táto spoločnosť potrebuje zdravých a plnohodnotných ľudí ochotných premýšľať a pracovať.

Marek Repiský

Marek Repiský

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som ten... ale nie ten nie určite skôr niekto iný a hlavne ja. Ten, ktorý sa zobudí a po pár minútach má chuť znovu spať. a opačne... Slabý a silný zároveň. Zoznam autorových rubrík:  šanca pre myšlienkySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu