Upratovanie je vec skvelá a vskutku aj dosť dôležitá. Nikdy by som si ale nebol pomyslel, že až taká dôležitá, aby som si pozval ochrancov zákona. Ale však „pomáhať a chrániť“ treba využiť v plnej miere. A ako občania tejto malebnej krajiny máme na to právo. Len koho chrániť pri tom upratovaní? To bude dilema. A taktiež komu pomáhať? Určite sa nechám prekvapiť.
Len či je to naozaj to pravé orechové. Už pri aj tak napätej situácii s občanmi, ktorým štát vždy všetko toleroval. Vždy odkladal, posúval, populisticky prehadzoval riešenia ako horúci zemiak. Je naozaj rozumné ísť a pochodovať za pánom v kanadách pod záštitou lásky k vlasti? Ďalšia masová bitka, pár výkrikov hrdosti a v neďalekom hostinci dobrá chladená dvanástka podporená pár pohárikmi s objemom 0,5 dcl? Okrem brigádnikov budú mať prácu aj zdravotníci a ochrancovia zákona nebudú ani stíhať nakladať do áut tých zanietených „Slovákov“. Ďalšia hanba a medzinárodný škandál. Bohužiaľ možno ani nie pre tú bitku.
Kto môže za to, že to teraz vrie? Za to, že má každý plné ústa tejto menšiny? Každopádne asi každá vláda v histórii tohto štátu. Všetci, ktorí mohli, mali a nič neurobili a vlastne sa snažili nechať rozvíjať ich pažravosť a lenivosť. Pažravosť po lenivosti. Nečudo, že potom väčšina nenávidí menšinu, ktorá sama sebe zvolila cestu dekadencie vlastného života. Len sa zamyslime, či cesta nenávisti je skutočnou cestou. A či sa nám neukáže podobný obraz keď sotíme a kopneme do Róma, ktorému je to aj tak jedno. A malé rómske dieťa bude v kúte toho smradľavého chlieva čakať na koniec vojny. Veď ono zatiaľ nechápe prečo je pre ostatných zlé. Jemu ešte nedali knihu s tým strašným názvom - „Tento štát ťa bez práce uživí“. Ono má ešte možno zdravú ideu...