Mince pouličných umelcov

Pracovne unavená nastupujem do električky. Ide sa domov! Konečne.. Znova tie isté chodníky, budovy, pár neznámo-známych cestujúcich. Rozohriate koľaje kvíliace pod ťarchou vozidla prerušujú len tlmené konverzácie a hlas oznamujúci, kam to vlastne smerujeme. Dvere sa s pískavým signalizačným doprovodom otvárajú a všetky tie zvuky nachvíľu vymení hluk ulice.
Zrazu sa spoza mňa ozve harmonika. Zvedavo otáčajúce hlavy tiež naznačujú, že sa deje niečo nezvyčajné. Melódia je rezká a pomaly sa stupňuje. Ako to už býva, nič nie je zadarmo a aj táto muzikantka má okrem svojho hudobného nástroja klobúčik na drobné. To je dôvodom, prečo cestujúci nervózne krútia hlavami a hanlivými slovami vyháňajú harmonikárku, ktorá ponúkla svoj talent a dobrú náladu.
Nevyšlo, možno nabudúce. A možno chýbala tabuľka s nápisom - Pomôžte mi, potrebujem peniaze na operáciu ...čohokoľvek". Stala sa niekde chyba? Alebo ani jeden z Vás, drahí spolucestujúci, zrazu nemal vo vreckách tie hrdzavé, drobné a otravné centy, ktoré všetci jednohlasne odmietate, rušíte a zahadzujete? Ani jednému z Vás, drahí euroobčania, neostalo v tých smiešnych europeňaženkách kúsok národnej medi?