Hlubocký zámok patrí k najvýznamnejším architektonickým pamiatkam v Čechách inšpirovanými anglickou stavebnou kultúrou. Okázalosťou a rozsahom mu môže konkurovať snáď iba rodové sídlo Lichtenštejnovcov v Ledniciach na južnej Morave.
Trochu z histórie:
Pôvodne na mieste dnešného romanticky pôsobiaceho zámku stál stredoveký hrad. Patril českým kráľom – Přemyslovi Otakarovi II, Václavovi II. a neskôr sa na ňom vytriedalo viacero majiteľov. V roku 1661 renesančný zámok kúpil rod Schwarzenbergovcov (Ján Adolf I.) a vytvoril z neho rodové sídlo v Čechách. V prvej polovici 18. storočia bol zámok barokovo upravený.
Dnešný vzhľad zámku v Hlubokej je spätý s osobou kniežaťa Jána Adolfa II. zo Schwarzenbergu (1799 – 1888) a jeho manželky Eleonóry, rodenej Lichtenštejnovej (1812 – 1873). Podnetom pre prestavbu zámku v štýle anglickej novogotiky (tiež nazývanej windsorskej) bola účasť na korunovácii anglickej kráľovnej Viktórie v roku 1838, ktorej sa obaja manželia zúčastnili ako oficiálni vyslanci cisára Ferdinanda V. Súčasťou „anglickej“ cesty bola návšteva niekoľkých šľachtických sídel prestavaných v novopoňatom slohu. Po návrate domov sa v roku 1841 začalo s rozsiahlou prestavbou zámku. Tá sa pretiahla na tridsať rokov (až do roku 1871) a jej výsledok môžeme vidieť dodnes. Zaujímavosťou je, že stavebné práce spočiatku viedol známy viedenský architekt Franz Beer, ktorý vypracoval a realizoval plány i na novogotickú prestavbu kaštieľa v Rusovciach (v r. 1841 – 1846).
Zámok je majetkom českého štátu. Počas druhej svetovej vojny bol zámok Schwarzenbergovcom zabavený a v roku 1949 zoštátnený. Po roku 1989 nebol vrátený potomkom rodu (nevzťahoval sa naň reštitučný zákon). Ich predstaviteľom je Karel VII. zo Schwarzenbergu (z mladšej, orlickej rodovej vetvy), súčasný minister zahraničných vecí Českej republiky.
Zámok sa nachádza v obci Hluboká nad Vltavou, v malebnom prostredí južných Čiech, niekoľko kilometrov severne od Českých Budějovíc. Možnosť navštíviť ho si rozhodne netreba nechať ujsť. Pri nej zaplesá duša milovníka pamiatok. Silueta zámku a podoba jeho zovňajšku je členitá a bohatá a už zdiaľky pôsobí zámok ako kulisa k nejakej rozprávke.
Po miernom stúpaní z parkoviska pomedzi domy sme sa dostali do vstupnej záhrady. Z cesty sa otváral výhľad na okolitú krajinu so známymi rybníkmi. Do začiatku prehliadky nám ostávalo ešte asi trištvrte hodiny a tak bol čas na prechádzku po parku i vstupnom nádvorí.
Interiér zámku. Ten je jednoducho okúzľujúci. Zámok je povestný mimoriadne bohatým vybavením s veľmi cennými rezbárskymi a štukatérskymi prácami, zbierkami gobelínov, obrazov, skla, zbraní, porcelánu, kníh a pod. K zaujímavým exponátom možno zaradiť vitráže okien zo zaniknutých okolitých i vzdialenejších kostolov.
Zámok obkolesuje rozsiahly anglický park a obora s barokovým loveckým zámkom. Za návštevu stojí i bývalá jazdiareň z roku 1847, ktorá je v súčasnosti sídlom juhočeskej galérie Mikuláša Aleša s expozíciami gotického a moderného umenia.
Celkový pohľad na zámok z parku
Detailnejší pohľad na stavbu zámku
Lampa
Návštevníci pred vstupnou bránou na nádvorie
Zaujímavý architektonický prvok - zimná záhrada; vľavo Galéria M. Aleša
Pohľad do okien
Trofeje jelenej zveri na fasáde
Nádvorie
Detail balkónu - jednoducho krása
Hlavná veža
Jedna z množstva bohato zariadených miestností. Obrazy sú zasadené v drevených
vyrezávaných rámoch
Najväčší kozub v zámku - siaha cez dve poschodia
Zámocká zbrojnica
Bohatstvo pôvodných majiteľov na nás dýcha na každom kroku
Odraz stropu v zrkadle - sme v jednej z bášt
Suvenír z cesty - pohľadnica na preglejke
