Zimné prechody Slovenským rajom majú svoju tradíciu a ponúkajú netušené ľadové scenérie.
Roklinu Veľký Sokol môžeme prejsť z Podleska pozdĺž Bieleho potoka vodorovnými rebríkmi, lúčnym a lesným porastom, okolo ranča asfaltovou cestou do Hrabušíc, Píla. Tento úsek sa dá absolvovať tiež autom rovno na parkovisko do osady Píla. Vyrážame z Podleska. Tam si prezrieme peknú veľkú informačnú tabuľu a ideme vpravo cez osadu k smerovníku.
Zelenou značkou pokračujeme zasneženou lesnou cestou popri potoku k smerovníku Sokol, bývalá horáreň. Prechádzame cez most a žltou značkou po chvíli vchádzame do rokliny Veľký Sokol.
Podľa povesti má pomenovanie podľa veľkého dravca, ktorý uniesol mladej žene dieťa. Jeho kostičky sú vraj dodnes roztrúsené na vysokých bralách nad roklinou. Tak ako je drsná povesť, tak je drsná aj samá roklina. Platí tu najvyšší, piaty stupeň ochrany prírody. Dá sa prejsť len jednosmerne a to v každom ročnom období.
Veľký Sokol sa nachádza v centrálnej časti Slovenského raja na západnom okraji planiny Glac. Je to najdivokejšia, najmohutnejšia a zároveň najdlhšia roklina v Slovenskom raji. Pre jej dĺžku a náročnosť patrí medzi menej navštevované.
Veľký Sokol
Roklinou preteká potok Sokol. Pohybujeme sa iba po vyznačených chodníkoch, ktoré sú zabezpečené reťazami, rebríkmi a mostíkmi. Mnohokrát preskakujeme potok z jednej strany na druhú, niekde pomocou lavičiek, kameňov, povaľaných stromov miestami aj po potoku. Preto je veľmi dôležité mať vysokú nepremokavú obuv, mačky, návleky a paličky.
Stúpame prudšie smerom hore, asi v polovici svojej dĺžky prichádzame k najužšej, miestami len jeden meter širokej časti rokliny, sú to Kamenné vráta. Na niektorých úsekoch majú steny výšku až 300 metrov. Pokračujeme cez Malé Kaskády. Korytom preteká dosť veľa vody, pomocou lavičiek a reťazí sa dostávame k Malému vodopádu. Po železnom rebríku vystúpime na novú železnú lávku. Tu sa zastavíme, oddýchneme a kocháme sa krásou okolo nás. Postupným prechádzaním rokliny na bočných skalných stenách na mnohých miestach obdivujeme nádherné cencúle a mohutné ľadové závesy a ľadopády.
Veľký vodopád
Postupne prichádzame k Veľkému vodopádu. Zdolávame ho železným rebríkom. Zaujímavosťou je že Veľký Vodopád má 7 m a Malý vodopád má 8 a pol. Rozhodovala nie výška ale množstvo pretečenej vody. Prechádzame do najkrajšej časti.
Rothova roklina
Názov dostala podľa jej objaviteľa horolezca Martina Rotha. Prvý prechod roklinou bol v r. 1898 a prvé železné lávky boli namontované v roku 1956. Dnes je táto roklina zavalená veľkým množstvom popadaných stromov po veternej smršti. Tá sa prehnala touto oblasťou v r. 2004.
Pomaly vychádzame z rokliny popri potoku a miestami po potoku zasneženým lesným porastom k smerovníku Glacká cesta. Prichádzame na lúku k smerovníku Glac, bývalá horáreň. Tam sa pod prístreškom posilníme, oddýchneme a prezlečieme adrenalínom prepojené tričká. Pokračujeme k smerovníku Malá Poľana. Ideme nádhernou lesnou cestou. Po niekoľkých km sa nám ale zdá nekonečné dlhá.
Konečne prichádzame k smerovníku Palc a schádzame dole kopcom do osady Píla. Prechod touto roklinou je ďalším highlightom tejto Rajskej výpravy.
Záverom
Prechod touto roklinou je turistickým zážitkom, hoci je náročná na fyzickú zdatnosť s poriadnym adrenalínom. Každý pohyb musí byť opatrný, vyžaduje vysokú koncentráciu. Na niektorých miestach som potrebovala pomocnú ruku. V zime ma povaľaných stromoch a drevených rebríkoch je značné množstvo napadaného a primrznutého snehu. Na niektorých miestach rebríky ani nevidno.
Ďalšie tipy na zimné prechody roklinami Slovenského raja:
