Žije tu len stoštyridsať štyri duší, z ktorých podstatnú časť tvoria obyvatelia miestneho Domu sociálnych služieb. Na ulici najprv stretneme veselú Fridu, ktorá po nás gúľa očami a hlasno sa zdraví, a neskôr tichého Maxa. Stúpa opatrne, ako povrazolezec, s pohľadom pribitým do topánok. Akoby kráčal očami...
Typické červené domčeky s bielymi okenicami, či romantické zámočky nad jazerom sa napĺňajú iba cez leto. Väčšina tých roztomilých viliek s vežičkami bola postavená pred sto rokmi, keď sa tu stretávali maliari, ktorý si hovorili Engelsberg molarna. Maľovali tu svoje realistické krajinky, navzájom veľmi podobné (dnes by sme povedali, že preferujú iné filtre vo Photoshope).
Park prerastený bujnou zeleňou obývajú rozmanité vtáčie druhy bok po boku s dielami umenia. Svoje sochy tu vystavujú renomovaní švédski umelci ako aj miestni sochári a amatéri na dôchodku. Park sa nezamyká a výstava je dostupná zadarmo, no kto má chuť môže prispieť plechovému kustódovi, ktorý sa tiež nezamyká. Na Anjelskom vŕšku sa tak všeobecne nič nezamyká. Vchodové dvere domov zostávajú otvorené po celú bielu noc a malé lampičky v oknách svietia opozdeným trolom na cestu do lesných dúpätí.
#/media/File:Ladonia_bay_view.jpg)
Z vystavujúcich sochárov medzi najzaujímavejšie osobnosti patrí Lars Wilks. Je to známy aktivista a filozof. V sochárstve sa špecializuje na budovanie chaotických veží z naplaveného dreva. Sám tvrdí, že jeho výtvarné zručnosti sú veľmi obmedzené, no nezdráha sa povedať, že to platí viac-menej o celej generácii konceptuálnych umelcov. Prvé veže, ktoré vytvoril, umiestnil v chránenej krajinnej oblasti Kullaberg, samozrejme bez povolenia úradov, takže ich miestne autority chceli strhnúť ako čierne stavby. Wilks sa nedal, urobil mediálny humbug a zem, na ktorej Nimis a Arx stoja, vyhlásil za mikrokráľovstvo Ladonia. Wilksovi sa podarilo sochy predať najprv nemeckému experimentátorovi Josephovi Beyusovi (ten, čo rád vystavoval zle vypreparované zvieratá) a potom bulharskému ambalážistovi Christovi (ten, čo rád obaľuje budovy do plachiet). Ako vidieť, zaujímavejšie ako samotné barabizne je to všetko okolo. Schopnosť upútať a predať sa je zdá sa leitmotívom našich postmoderných čias.
Dnes už ale Wilks nemá čas na také srandičky. Od roku 2015 žije v utajení. Za všetko môžu tri obrázky Mohameda, na ktorých ho predstavil ako kruháčového psa. Kruháčový pes je tiež švédskym vynálezom. Jedná sa o primitívne sochy psov, ktoré obyvatelia, častokrát anonymne, vystavujú na kruhových objazdoch. Wilksovi sa tým podarilo zdvihnúť mandle celému blízkemu východu. Pokusov o atentát bolo už niekoľko a na jeho hlavu je vypísaná vysoká odmena.
Vitajte v galérii pod holým nebom.
autor fotografií: dgp
