Ateistický príspevok

Nedávno som počúvala debatu Štyroch jazdcov neapokalypsy. Aj keď by sa pod tým názvom mohla ukrývať garážová metalová kapela, jedná sa o štvoricu veľmi serióznych pánov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (219)

Za stolom sedeli: anglický novinár a esejista Christopher Hitchins, americký filozof a neurológ Sam Harris, americký filozof a kognitívny vedec Daniel Dennett a najznámejší z nich, evolučný biológ a etológ Richard Dawkins. Ako každá správna formácia vzletných cieľov, aj oni majú svojho piateho člena. Je ňou somálska feministka a aktivistka Ayaan Hirsi Ali.

Obrázok blogu
(zdroj: wikipedia)

Títo intelektuáli sa hlásia k hnutiu nového ateizmu a aktívne kritizujú náboženstvá ako zdroj povier a iracionalizmu, ktorý by nemal byť tolerovaný. Sú to všetko rytieri vedy a racionalizmu. Ich argumenty sú krištáľovo čisté a pevne podložené. Napriek tomu mi v ich debate chýbal jeden podstatný rozmer. Ako povedal Elias Canetti, nemožno mlčať o niekom, kto tu bol tak dlho. Oni síce nemlčia, no vôbec nedávajú Bohu kredit za všetky spoločenské a historické zmeny, ktoré inicioval. Nehovoriac už o jeho psychologickom význame pre človeka. Celým ich rozhovorom sa ako čmuha na obraze, ako puklina na inak krásnej a dokonalej váze vinie naivná viera v to, že človek je tvor racionálny. Nie je. Ak sa pri výskume akéhokoľvek spoločenského javu dá na niečo spoľahnúť, tak na to, že ľudstvo sa nebude chovať logicky a rozumne. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No napriek tomu sa mi tá ich sekulárna keramika vyzdobená precíznymi argumentami veľmi páči a je mi blízka. V jednom momente sa Christopher Hitchins ješitne priznáva, že by tak naozaj nechcel, aby veriaci ľudia zmizli z povrchu zemského, pretože by potom nemal s kým argumentovať. Ostatní jazdci sú jeho aroganciou vyvedení z miery. Odpoveď Richarda Dawkinsa plánujem vyšiť na biele plátno a zavesiť do kuchyne: „Či už sa jedná o astrológiu, náboženstvo, alebo čokoľvek iné, chcel by som žiť vo svete, kde ľudia uvažujú kriticky, sami za seba, a zohľadňujú dôkazy. Nie preto, že astrológia je nebezpečná (pravdepodobne nie je), ale preto, že ak kráčate svetom s myšlienkou, že je v poriadku veriť v niečo bez dôkazov, tak prichádzate o veľmi veľa. Byť redukovaný na malosť astrológie je veľmi ochudobňujúce. A myslím, že to isté môžeme povedať aj o náboženstve. Žiť vo svete, ktorému rozumieme, rozumieť hviezdam a astronómii je nádherným zážitkom. Vesmír je veľkolepé, úžasné a podivuhodné miesto a veriť na duchov, nadprirodzených tvorcov a zázračné zásahy je devalvujúce, zbytočné a úzkoprsé."

SkryťVypnúť reklamu

Hľadala som niečo, čo by potvrdilo jeho slová a prenieslo nás z roviny teoretizovania do reality. Spomenula som si na Bystrého Hansa. Bol to kôň, ktorý žil na začiatku 20. storočia v Nemecku. Jeho majiteľ, gymnaziálny profesor, tvrdil, že ho naučil počítať, merať čas a poznať aktuálny dátum. Zadania mu dával ústnou aj písomnou formou a Hans odpovedal klopaním kopyta o zem. 7+4=11 klopnutí kopytom. Ľudia boli uveličení. O Hansovi sa písalo v New York Times. No vyvstáva tu logická otázka: Na čo by kôň potreboval počty?

Nepotreboval. Počas nezávislého vyšetrovania sa prišlo na to, že Hans ovláda správne odpovede iba vtedy, keď ich ovláda aj človek, ktorý mu úlohu zadáva a keď ho Hans vidí. Každý, kto sa pokúšal učiť jazdiť na koni vie, že toto zviera sa ovláda sériou veľmi jemných pohybov a prenášaním váhy.Túto citlivosť na subtílne povely jazdca si kone vyvinuli počas tisícročí, ktoré strávili pod sedlom, unášajúc človeka do boja, či do práce. A Hans bol synom svojho rodu. Aritmetika mu bola ukradnutá, no bol predurčený na poslúchanie a navigovanie sa podľa reči tela človeka, ktorý s ním pracuje. Psychológ, ktorý výskum vykonával, prišiel na to, že človek, ktorý pozná správnu odpoveď, vysiela jemné signály (zmena napätia v tele človeka po tom, ako kôň vyklope správnu odpoveď), aj keď si to vôbec neuvedomuje.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
(zdroj: pixabay)

Keď umrie starý láma, duchovný učiteľ tibetského budhizmu, starší lámovia z jeho kláštora sa vydávajú na púť, aby našli jeho reinkarnáciu. V batohu nesú niekoľko predmetov, ktoré patrili lámovi, ktorého prevtelenie hľadajú. Najprv podľa rôznych znamení vyberú niekoľko detí a výber sa postupne zužuje. V roku 1936 sa horúcim kandidátom na 14.-teho dalajlámu stal malý Lhamo z tibetsko-čínskeho pohraničia. Lámovia tohto kandidáta rozpoznávali ako "to nebojácne dieťa" - dôležitý atribút pre štátnika a duchovného vodcu politicky sužovanej krajiny. A potom ho podrobili testom, počas ktorých pred dieťa položili niekoľko predmetov. Niektoré z nich patrili nebohému dalajlámovi a niektoré nie. Všetci lámovia prítomní pri testovaní boli jeho blízkymi spolupracovníkmi a poznali "správnu odpoveď". Vzhľadom na ich emocionálne zaangažovanie aj dôležitosť voľby, ktorú sa chystali urobiť, by sa napätie v ich tele dalo krájať. Nie je preto možné, že "prevtelenie" je len metaforou a ich skutočným cieľom (akokoľvek nevedomým a nepriznaným) je nájsť bystré a sebavedomé dieťa s darom empatie, ktorý ho predurčuje na to, aby sa stalo dobrým a láskavým vodcom?

SkryťVypnúť reklamu

Ktorý z týchto svetov je zázračnejší? Ten, v ktorom sa lámovia recyklujú a kone počítajú, aj keď na to nemajú žiadny dôvod, alebo ten, kde prirodzená múdrosť a empatia ľudí aj zvierat vyráža dych? Voľba je na každom z nás.

Obrázok blogu
(zdroj: pixabay)
Simona Rezníčeková

Simona Rezníčeková

Bloger 
  • Počet článkov:  30
  •  | 
  • Páči sa:  12x

"Ať tu jsme omylem, ať tu nastavujeme uši nebo hledáme hajzl, jsme tu pro velké naslouchání světa." Michal Huvar Zoznam autorových rubrík:  FIlmPortrétÚvahaKnihaVýstava

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

299 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karol Galek

Karol Galek

116 článkov
Radko Mačuha

Radko Mačuha

232 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu