Slávnostné mimoriadne zastupiteľstvo mesta Želiezovce bolo obzvlášť dôstojné, čisté, jasné a zrozumiteľné. V oboch jazykoch. Rôzne ocenenia si prevzalo sedem občanov, z toho jedna dáma. O podrobnostiach sa dozviete v mestských novinách o mesiac, na oficálnej internetovej stránke mesta snáď a na nezávislom portále Želiezovčan. Nie som mestský novinár. A toto je blog.
Niekto rád cédur, iný rep a tretí grep. V mysli a v letku si premietam, kto a akí ľudia bývajú na Poštovej, v komplexe Sládkovičovej, Jilemnického, Hronskej. Mená aj adresy. Najmä skôr narodených a chorých. Kým si nesťažujú najmä oni, ešte je dobre. Ba, keď sa v Kruhu repovalo (v typickom „jazyku“ raperov), a vo výťahu ma náhodne oslovili, odpovedal som: „Ste občania, konajte.“ Konali. Zabuchovali si okná a posťahovali rolety. Tak sa to robí aj inde, vo väčších mestách.
Obyvatelia vnútorného okruhu centrálnej zóny okolo námestia prijali „nezazmluvnený“ konsenzus s mestom, že to raz, snáď dvakrát do roka strpia. A budú tolerantnými demokratmi. Zdá sa, že aj sú. Vysoko tolerantní. Obzvlášť osadenstvo katolíckej fary. S božskou trpezlivosťou. Možno sa na víkend kamsi vzdialili.
Ak by mal byť dodržaný zákon, prípadná inšpekcia hygieny nočnú akciu v mihu zruší, alebo, vykáže mimo mesta. Pre nadmerný hluk a nadlimitný akustický tlak nízkych tónov (basov) a ich vibrácie. Nízke frekvencie s dostatočným akustickým výkonom dokážu vyvolávať šialenstvo, hrôzu, paniku. Vedia zabíjať aj rúcať. (...)
Prinajlepšom sa inšpekcia spýta kompetentných zástupcov mesta: „A kde máte ten váš amfiteáter, vážení?!“ (Otázka skôr pre miestneho historika, alebo, archeológa.)
Raz za rok dá sa „to“ vydržať aj na námestí. Aspoň je veselo.)
Statoční environmentalisti majú pripravené aj akustické limity pre živých kohútov nad ránom max. 30 decibelov! (Kostolné zvony nekomentujem. Aby som nebol antimultikulturalista.) Aj to je o hygiene životného prostredia. A tolerancii značnej časti nevercov a inovercov pod a v okolí istého božieho chrámu (Nitra). Mimochodom. Aj také je.
Nočná tanečná zábava si vždy a všade nájde dostatok priaznivcov najmä tínejdžerov a strednovekých. A to je hlavné. Počasie, teplota, vlhkosť a tlak boli príjemné, iné rušivé momenty okrem hluku už tradične lacnej a nekvalitnej hudby, s kvalitou, nahrádzanou dunivým hlukom (netýka sa ostatného programu), nie sú mi známe.
Všetko utíchlo čosi po štvrtej. Kto a ako sme mohli, pospali sme. Aj bez tabletiek. Kohútie kikiríkanie som akosi nepostrehol, najskôr ho už prespal.
Sobotňajšia noc plynula najmä v znamení tanca, nedeľňajšie popoludnie a podvečer vyplnila zábava so Senzus a Balázs Fecó. Všetci boli spokojní.
Ďalší rozpočtový a druhý rok volebného obdobia tohto primátora a vládnej garnitúry mesta, blíži sa k záveru. Iba, mimochodom.
Jemne a taktne odsúvam spomienku na Pavla Demitru do sŕdc pozostalých a priaznivcov slovenského hokeja z predošlých dní. Vzdávam pietny hold so spomienkou na New York WTC (Twins) Ground Zero a 2983 obetiam a mŕtvym. Desať rokov po útoku.
Taktiež, iba mimochodom.
