Anonymita

Blog je dobré, slobodné a nezávislé názorové, diskusné a debatné fórum, na ktorom sa blogeri môžu vyjadrovať voľnejšie, bez rigoróznych žánrových, druhových a štýlových obmedzení. Čitateľ je taktiež slobodný.

Písmo: A- | A+

 Ak ho téma nezaujala, začíta sa do inej. Isté výhrady voči anonymite, hlúposti a stupidite a orgazmickom odbavovaní sa niektorých deviantných anonymov v ostatnom čase vzniesli dvaja autori. Od „diskutérov“ v debatách dostávajú za „to“ od vás „svoje“, čo im len prospelo a zocelilo ich, takže, veselo pokračujme a pod svoje názory sa podpisujme. Navzdory útokom z anonymity, že tí exhibicionisti s obnaženými orgánmi sme práve my!
 Každý text, prejav, komunikát, majúci odosielateľa (expedient) správu (kód) a príjemcu, adresáta (recipent), je z istého pohľadu exhibicionizmus (aj vo význame „predvádzať sa“).
 Z pohľadu nielen diskutujúceho účastníka komunikácie, verejné aj anonymné komunikáty (aj tie v úvodzovkách), môžu byť čitateľmi označované pejoratívnymi pomenovaniami (výgrc, exkrement, aj ako špecifický ejakulát), rôzne. Ako koho (a najmä anonyma, nicka, aliasa) napadne a hodí sa mu. A ukojí ho. Nanajvýš ho admini zrušia. Lebo ústava, zákon a kódex.
 Z mnohých sa dá vytušiť strach z verejnej prezentácie osobného názoru. Boja sa sami seba. A vlastnej „naprojektovanej“, svojej, osobnej „totality“. Paranoici. Mnohí, „neautori“, ktorí verejne nenapísali ani čiarku, majúci problém už len s gramatikou, štylistikou a syntaxou, aspoň „diskutujú“. Často od veci, scestne, užasnutí sami zo seba, akí sú múdri, vzdelaní a inteligentní. Ako briskne reagujú. Inak by nemali kde, a na kom... (Druh sociopatov - úchylakov.)
 Vyskakujú spoza rohov a z kanálov ako exhibicionisti spoza kríka v školskom parku. Čo robí a o čom premýšľa taký, keď si myslí, že s naň nik nedíva?
 K týmto „ľuďom“ („blížnym svojim“) mám prejavovať úctu, lásku a „milovať ich ako seba samého“? Ježiš, preboha živého, odkiaľ si spadol? (Rúham sa.) Obdivovať ho, aký je úžasný a ako sa on „otvorene, priamo, narovinu a do očí“ ("fejs tu fejs") nevie statočne vyjadriť?
 Autori, ktorí sa pod svoje texty podpisujú plnými a pravými menami (slobodne sa rozhodli prijať podmienky a kódex blogera), v anonymných diskusiách (debatách), nezriedka „ťahajú za kratší koniec povrazu“. Platia svoju daň.
Už nie som „novic ani panic“. Svoj prvý krst a „sex“ ako autor, absolvoval som na jeseň predošlého roka. Iba tak, cvične. Na malej, miestnej internetovej stránke.
 Úmysel "vlastného textu" na tému: Anonymita, akosi "spľasol" po tom, čo som si vygúglil slová: anonymita diskutujúceho (a pod.). Porovnateľné postoje k anonymite a názory na ňu zdieľajú mnohí iní... (tak, načo ďalšie drevo do lesa?). Navzdory tomu priložím. Pod čerstvým dojmom a zážitkami s čítania „dikusie“ aj pod ktorýmsi z najnovších blogov (čosi o čiernom tričku)... Ešte aj, a takto, statoční diskutujúci?
 Mám osobné (špecifické) zážitky z dnes už nefunkčnej už nefunkčnej www.zeliezovce.net ("úžasne slobodnej, nezávislej a demokratickej diskusie" v predvolebnom období jesene 2010 a mestských komunálok). Ak tam ktosi napísal: "Pán Režo (úctivo ma oslovil), Vy ste miestny idiot..." Mohli ste si „to“ aj vygúgliť. (Dnes sa nad tým už iba pousmejem a s autorom čiastočne súhlasím. Idiota som spravil sám zo seba. Tak mi treba.)
 Papier na „idiota“ zatiaľ nemám. Veľmi som sa snažil. V dobrej viere navštívil v tej veci psychiatra. Hnal ma z ordinácie ako simulanta: „Vy chcete péenku, čó?! Nechce sa vám robiť, čó?!" Tak som sa pratal z ordinácie a zavrel za sebou dvere. Ešte na chodbe som spoza nich začul: "Idiot!"
 Napriek tomu sa dozvedám že miestna „elita“ počnúc hlavou mesta, jeho suitou a „celebritami“ ma vnímajú svojsky a rozlične. 
 Péenka ktorejsi miestnej "celebrity" vraj trvala takmer rok „na nervy, tlak a depku“. Pod kuratelou psychiatra. Mám pocit, že nemám tlak ani nervy. Ani doktora.
 Diagnostické rozhodnutie každého statočného lekára aj s jeho terapiou bezvýhradne rešpektujem. Ak má niekto pochybnosti, nech sa obráti na ÚDZS. 
 Tí statoční dobráci mi to nepovedia priamo. Dozvedám sa to od tých, čo „chcú len moje dobro“. Priam s nadšením ma „informujú“.
 Tak sa v tom zorientujte. Nechal som sa vtiahnuť až na samé dno pekla. Alebo, svojho „očistca“? Páchne a smrdí to tam toxickým jedom síry, potenciálne nebezpečného, až extrémneho zla, zloby, nenávisti. Už som z neho vonku. A je mi dobre.
 www.zeliezovce.net („pozastavený na neurčito. Admin.“) Škoda. Mal ostať svedectvom. Pre jeden „Ústav...“ (myslím iný, než vy.)
 V malom, malomestskom prostredí, nie je možné s nimi sa nestretnúť. Tak sa s nimi stretávate. Na ulici, na mestskom úrade, v mestskom parlamente. Podávajú vám ruku a usmievajú sa. Sú vašimi priateľmi. Ich ruky sú vlhké. Cítite mentálny odpor. Dvíha sa vám žalúdok.
 Ľudia spravidla robia všetko preto, aby sa vyhli sami sebe.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

P.S. Odporúčam do vašej pozonosti Tolkiena (čosi o dákom prsteni): „Ak nevieme zvíťaziť nad zlom, tak sa s ním spojme“. Po ňom Nick Cave(a): A uzřela oslice anděla. V románe píše o boji zla zo zlom. Víťazí ešte väčšie zlo.

Prajem vám pokoj v duši.

Juraj Režo

Juraj Režo

Bloger 
  • Počet článkov:  196
  •  | 
  • Páči sa:  3x

Abonent malej publicistiky prezentujúci svoje názory ako notorický občan. Zoznam autorových rubrík:  Súkromné,  Nezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

36 článkov
Martin Bača

Martin Bača

96 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

791 článkov
Karol Galek

Karol Galek

131 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu