...uvedomujete si, a naplno vnímate, aká dôležitá je príjemná posteľ, spací kút, bezpečie a istota domova, vlastné dýchanie, ozvy srdca. Okolité zvuky a zvuky zvonka, ktoré sa vás netýkajú, nevšímate si, ste len sami so sebou.
To, čo práve prežívate, nie je sen. To je realita. Snívanie delíme na nočné a denné. Po dobu spánku, i mimo neho.
Môže sa vám stať, že zažijete stav bdelého spánku. Vaše vedomie ako svetlý bod na monitore blúdi, občas zastane, zjasnie, to nie je sen, to je samovoľné vnímanie samého seba, myšlienok, obrazov prežitého, mimovoľne sa stretávajúcich vo vzájomných súvislostiach, priamych, bližších i vzdialenejších, všetko nadobúda iný rozmer, nové významy a obsahy nám umožňujú vidieť nás vo vzťahoch so svojím aktuálnym blízkym aj vzdialenejším minulým okolím a prostredím, v ktorom žijeme a žili sme, často bezprostredne nasledujúcich alebo v opakovaných návratoch z rôznych uhlov pohľadu, v našej mysli rodia sa riešenia, činy pre nasledujúci bdelý deň, týždeň...
...čas vášho reálneho i bdelého spánku končí, vaše vedomie sa prejasňuje a začína vnímať podnety zvonka, postupne si uvedomujete svoj svet dieťaťa, školáka, príslušníka (zatiaľ ešte) pracujúcej triedy, zodpovedného a starostlivého rodiča, starého rodiča, i (smutné) chorého a odkázaného starnúceho osamelca - teda, človeka v zdraví a chorobe, prosperite i mimo nej, na vzostupe i páde, hore i dolu, so všetkým, čo deň prináša...
Prajem nám všetkým, mnohým je dané ešte veľa, veľmi veľa času, aby sme na konci svojich dní neľutovali nič z toho, čo sme urobili, neurobili, ako sme žili, nežili, ako sme dbali, nedbali na hlasy svojho vnútra, a všetci rovnako, tešili sa a boli zvedaví na každý nový a ďalší zajtrajší deň...
