Čitateľ by mal byť aktívnejší, v literárnej orientácii obozretnejší a ostražitejší, nemal by siahať po všetkom, čo sa mu ponúka a podsúva...
Zmienený literárny príbeh prináša zaujímavé témy na pozadí Biblie a mystickej smrti Missy, hoc nie je žiaden literárny skvost.
Vo vecnej rovine neprináša nič nové, náboženské „trinitárstvo“ je katolíckou umelou dogmou, do teológie (nie do Biblie), Nicejským koncilom vnesený pohanský prvok, s dobrou výnimkou prístupu k zločinu, vine a trestu, inštitútu odpustenia, očistenia a vnútorného oslobodenia - katarzie (základnou literatúrou v „prípade“ Chatrče ostáva Dostojevskij, Zločin a trest, nepochybne Biblia).
Tato (Boh) poukazuje na skrytý poriadok v chaose a neurčitosti systému vecí a zmysel v zdanlivom nezmysle: „Všetky veci musia sa rozvinúť, i keď preto sa všetci tí, ktorých ľúbim, ocitajú vo svete hrozných tragédií - dokonca aj ten, čo mi je najbližší.“ (Mieni ľudstvo a Ježiša.)
Ježiš: „...náboženstvo ma veľmi nenadchýna, ...a nenadchýna ma ani politika a ekonómia. Je to ľuďmi vytvorená trojica hrôz, ktoré plienia Zem a zavádzajú tých, na ktorých mi záleží.“
Ľudia sa vzájomne nerozumejú, nechápu, míňajú sa. Chatrč sa zmieňuje i o "tej", čo "zúfalo pobehuje po uliciach a hľadá, kto by ju počúval..." (Príslovia, kapitola 1, od verša 20, ako dobrá možnosť a príležitosť.)
Posolstvo príbehu by malo byť čitateľom prijímané selektívne a s odstupom, na pozadí poznania vecí.
Napriek marketingovým odporúčaniam v závere a na prebale knihy, môj hodnotiaci súd je rezervovaný. Spoločenské vedomie príjemcov tohto druhu literatúry neposúva priveľmi vpred, ani priveľmi nahor.
A najlepšia desiatka? Jednotlivé tituly sú vzájomne neporovnateľné a nedajú sa „zoradiť“. Ak mi „podbehne“ Alchymista, orientačne si ho „prejdem“. Očakávam pekne „zabalenú“ herézu. Ľudia sa radi nechajú ohurovať, sú atrakionistami, prahnúcimi po "senzačných" odhaleniach. Po podstate a pravde nepátrajú. Aj na margo Da Vinci Code - jeho čitateľ má, zároveň pri troche napätia a mystiky pocit, akoby práve "kohosi" pri "čomsi" pristihol. Slušne napísaný literárny smog. Prispieva však na konto "toho", kto sa na "tom" dobre nabalí. A prispeje k informačnej a ďalšej mätúcej babylonizácii ľudstva. A "Komusi to" vyhovuje.
Annu zo zeleného domu i Janu Eyrovú by som naďalej odporúčal pre dospievajúce dievčatá a budúce spôsobné a dôstojné dámy, ako protiváhu vulgárneho feminizmu. Súmrak nepoznám (?). Čítal som (povinne!) Hlavu 22, aj Malého princa. Príležitostne a nezáväzne siahnem aj po Malkáčovi.
Literatúra je v kríze, jej stav plne odráža krízu celosvetového spoločenského vedomia a ducha. Čaká na nové „nakopnutie“ a svoj posun vpred a nahor.
Mám tiež svoju „Naj“ knihu.
http://artblog.sk/2010-11-13/moja-naj-kniha-2010/
http://www.porta.sk/t-chatrc-recenzia-na-knihu-alena-jeskova.aspx
http://www.caritas.estranky.sk/clanky/filmy-hudba-literatura/kniha-chatrc
