Slúchadlá ponechajte doma. Lebo ich nezačujete. Ucho k zemi neprikladajte, už dávno to tak nefunguje. Presvištia popri vás, ani sa nenazdáte.
Ak idete smerom na Sikenicu, od Balážovho kríža (v rigole vpravo), najmä v úseku pred ľavotočivou zákrutou, buďte ostražití. Pred mostíkom ponad potok držte sa viac, než iba vľavo...
Vyrútia sa spoza zákruty a nezbadajú vás. Nestihnú. Nemajú čas. Lebo telefonujú. Alebo jedia. Alebo sa oddávajú fajčeniu. Alebo, kadečomu... Človek je jediný tvor, schopný robiť dve aj tri veci naraz. Aj popri riadení auta.
Nezbadajú vás najmä popoludní, lebo slnko majú čelne. Na okamih zbadáte ich sebavedomé a sebaisté tváre. Odmietate predstavu tých tvárí, rozpľaštených o stromy, stĺpy, bezcenných vrakov, obtočených okolo nich, alebo prevrátených v poli...
Ich šialená rýchlosť nie je „naháňaním času“. To je patická vášeň na podklade ich vnútornej agresivity. Alebo, chcú „to“ stihnúť ešte do komunálok.
Cez víkend som trocha „rozchodil“ piatkový „odpočet práce mesta“ za uplynulé, štvorročné volebné obdobie. Vcelku mi to šlo. Žijem. A som v pohode. Zatiaľ.
Človek nemusí prísť "o krk" práve len na ceste. Ale, inakiaľ, mimo asfaltku, zväčša sa nedá...
Lebo.
