Každé zemetrasenie doznieva postupne slabnúcimi záchvevmi, dym a prach sa rozplynú, nad krajinou sa rozhostí ticho a vo veci nastane definitívne jasno.Rozlúčka s časťou minulosti znamená stratu časti budúcnosti.
Blíži sa „konečné riešenie otázky želiezovského kaštieľa“. Po viac ako dvadsaťročnom „úsilí“ o záchranu, rekonštrukciu, obnovu a znovaoživenie emblematického genia loci tohto mesta.Verejne a slobodne „diskutujte“, netujte, veďte flame wars, najmä anonymné, zakladajte dvoj-trojité identity, nickujte, rozvíjajte spravodajské hry, trollujte, ohovárajte, osočujte, urážajte, užívajte si. Bez dôkazov. Nezáväzne a bez zodpovednosti.Čo vy na to, flameri? Obzvlášť niektorí, pripomínajú mi zakuklencov so sprejmi pri čine i dolapení. Vždy anonymní. I pred kamerou. Vy ste to jadro želiezovskej, dobre spravovanej, občianskej, otvorenej spoločnosti? Vedúca karavána ide ďalej. Ale pomimo vás.Postupne sa hlásia noví činovníci. Radoby primátori, poslanci. Možno aj ktosi zaujímavý. Schyľuje sa k voľbám. Parlamentným i komunálnym. Koľko verejných prostriedkov, nekoncepčne, formálne i vecne bolo preinvestovaných a zmarených neúčelne s nulovým, ba, mínusovým efektom, do „konečného riešenia“? Odkiaľsi – kamsi? Aspoň ktosi mal z toho osoh. Verejné prostriedky, z našich daní, preliali sa do privátnych vrecák. Čisté. Má snáď proti tomu, ktosi, niečo?!
Dôvod na závisť? A je to vôbec o závisti? A či skôr o strate? Vážení praví a pravejší, ľaví a ešte ľavejší, stred, nezávislí i tí ostatní. Bežný občan zápasí s holou existenciou. Zväčša nemá prácu, nie všetci sú a môžu byť úspešnými podnikateľmi, nie každý môže aspoň občas prihrať „malú domov“. Nie každý je pri zdrojoch, informáciách a moci. Turistický ruch a profit mesta sa odkladá. Do doby rozumnej, skutočnej, širokej koalície, pokorne slúžiacej mestu, vnímajúcej a projektujúcej jeho budúcnosť cez prizmu jeho minulosti, nie technokraticky, lež koncepčne uvažujúcej, trpezlivej, rozvážnej, ťahajúcej za spoločný, jediný povraz.
V postupnom napĺňaní dlhodobej, nemennej vízie Mesta Franza Schuberta, po všetky budúce volebné obdobia, až do naplnenia stanovených cieľov. Aj keby na chleba nebolo. A taká tu nie je. Možno tá ďalšia.
Kaštieľ sa má predať? Ty ho chceš predať?! A chce ho, vôbec, ktosi? Je vôbec možné potenciálneho kupca účelovo viazať vecným bremenom schubertovských seminárov, kolokvií a koncertov? Sedem schubertológov! Kde ste aspoň jeden? Hráte sa na svojich piesočkoch?!Najskôr vráť premrhané prostriedky do mestskej pokladnice, potom predávaj. Trebárs aj za dve eurá. Predtým za korunu. Dvíhate ceny. Máš vôbec na predaj kaštieľa mandát voličov? Čo tak želiezovské kasíno? A ruské koleso pred ním? Blbosť. Dúfam, že si „nápad“ niekto neosvojí a nespôsobí poslaneckú schizmu a konflit svedomia.Kaštieľ by sa mal prestavať. Trebárs ako jeho replika. Časom začne prinášať efekt a osoh. Aj mestská pokladnica si pomädlí ruky. Náklady sa postupne vrátia. Mestu Franza Schuberta i nám, občanom.Ktosi dotknutý možno namietne – autor (príspevku) nerozumie a do veci nevidí. Autor rozumie a vidí. Dôsledne pozná Rozvojový program mesta Želiezovce s príslušenstvom. Pozná volebný program primátora. Aj potenciál Želiezoviec. Ako radový občan, majúci názor.
Plní – neplní, má dať – dal. Expresis verbis. Ibaže ľudský faktor, trieštivý konflikt záujmov a priorít, oslabujúci spoločný ťah na bránu pre verejný prospech, možno i trebárs riešením využiteľnosti termálneho zdroja (obsah radónu?) výmenníkovým spôsobom. Už predvčerom. Potom môžu prísť kúpaliská a aquaparky. Alebo vykurované skleníky. Značnej časti želiezovskej verejnosti to je ľahostajné. Nečudo. Tobôž v kríze zamestnanosti. Želiezovce majú malú šancu na rozvoj priemyslu tak, ako na rýchlostnú komunikáciu, obchvat, či diaľnicu. Predpoklad rozvoja poľnohospodárstva a farmárstva je vyšší. Ako to, že tu už nie je aspoň jeden mliečny automat? Dokedy máme nakupovať v obchodoch tú vykradnutú, bohviečím prifarbenú, predraženú, bielu vodu, na ktorej sa nabalujú kadejakí priekupníci a príživníci? Prečo nemôže mať z čerstvého plnotučného mlieka zdravý úžitok priamo občan ako konečný spotrebiteľ a dobrý zisk bez všelijakých „asistentov“ prvovýrobca? To si neviem sám urobiť tvaroh, syr, smotanu, maslo a jogurt? Z tej „mŕtvej“, odstredenej a pasterizovanej, nedôveryhodnej tekutiny sa nedá! Nekysne. Hnije. No, lejte ho deťom. A čo predaj z dvora?
Spíte? Aj pritom snívate? Chcem mať jasno najmä vo veci kaštieľa. Pochopiteľne, nielen v tom. Publikované informácie sú neúplné a nedostatočné. Dostávajú sa ku mne inak, než by mali. Ak sa nezaujímame, aký pokrm nám predkladajú, staneme sa ich jedlom. Apolitickí byť nemôžeme.Od zajtra začínam občiansku neposlušnosť. Budem sa holiť až napoludnie. Chcem mať zreteľný obraz o činnosti tejto samosprávy. Aby som sa správne rozhodol. Žiletky si kupujem za svoje.
Juraj Režo
Publikované v májovom čísle Želiezovského spravodajcu 2010
