Bola (je?) starostlivo Bohom Otcom vybratou, schválenou a Bohom Otcom určenou židovkou z Bohom prísne sledovanej rodovej línie Dávida.
Jablkom sváru je jej nepoškvrnené počatie. Ďalej - postupné „nabaľovanie" a infiltrácia nebiblických prvkov vo vzťahu k Márii, jej stupňujúca sa adorácia, postavenie tej výnimočnej ženy a matky voči Ježišovi a Bohu Otcu na nebesiach (orodovníčka, zľutovkyňa, ochrankyňa, sedembolestná) a tzv. Mariánsky kult (i patrónka Slovenska).
Je zrejmé, že nepoškvrnené počatie je vo vzťahu k viere „sila" (bola prikrytá, zatienená Duchom svätým a počala Ježiša). Paráda! Nádhera!
V božskom stvorení (názor z pohľadu viery) sa vyskytuje fenomén partenogenézy (rovnako ako v naivno-materialistickom i prísne vedeckom ateizme a na darwinizme postavenej biológii, evolučnej teórii a teórii druhov) - samooplodnenie a následne samopočatie v jednom, bez zjavnej intervencie mužskej pohlavnej bunky a „semena" (znalci - biológovia o tom vedia viac...).
Veriacim úplne stačí úprimná a hlboká viera.
Ateisti sú dôslednými odmietačmi. Oba svetonázory si vzájomne lezú a šliapu do „spoločnej kvasiacej sa kapusty" či chcú - nechcú.
Stavať Máriu nad božskú osobu Ježiša kdesi „na roveň" Boha Otca" je jeden z nebiblických prvkov, ktorý nemusím a vo svojom zmýšľaní o nej mi postačí jej rola Ježišovej matky Slova, ktoré telom sa stalo (Ján, evanjelium).
Súcitím s ňou, jej utrpením a starosťou o svoje dieťa od narodenia na ceste až pod Ježišov kríž, po „synovej" smrti sa kamsi stratila (nepodstatné) ale - ak by som mal byť dôsledný veriaci a kresťan, prísne sa držím biblickosti a postavenia Márie podľa Písma.
Je osobnou vecou každého veriaceho laika, duchovného pastiera, celej Konferencie biskupov Slovenska i samotného pápeža (i jeho predchodcov), aký vzťah majú k Márii vo svojich srdciach a mysliach. Hlavné, že tá Žena pomáha - viera uzdravuje.
Nie som si istý, kto sa „zjavoval" v Lurdoch Mežugorí i v Litmanovej, mám s tým problém. Zjavenia i zázračné uzdravenia vnímam odťažito, pohľadom „svetonázorového neutrála" (ani ľavého ani pravého) a nerozhodnutého, avšak kriticky a samostatne premýšľajúceho člováka. Beriem na vedomie.
Ježiš svojho „adoptívneho" otca Jozefa neoslovoval ako svojho Otca (príhoda v chráme - Ježiš ako dvanásťročný sa svojim „rodičom" stratil a nájdený v chráme odpovedá na vyčítavé káranie svojich rodičov: „A či neviete, že toto je dom môjho Otca?").
Vlastnú fyzickú („biologickú") matku rovnako, (jej telo bolo „prepožičané" Bohom Otcom na dokonanie postupnosti krokov k naplneniu Ježišovho poslania na Zemi medzi ľuďmi ako človeka z mäsa a krvi so všetkým, čo k ľudskosti patrí a navyše - s jeho absolútnou dokonalosťou od narodenia po potupnú smrť na kole, tajuplné zmŕtvychvstanie až po návrat k Bohu Otcu (tam „kdesi" nepochybne i matke) a jeho pokračujúcej činnosti „na nebesiach" a duchovnom Izraeli.
Priam mrazivo a šokujúco znie Ježišova výčitka Márii matke na svatbe v Káne Galilejskej: „Čo mám s tebou, žena!?"
Vývoj a rozvoj mariánskeho kultu Máriu robí Bohyňou Nebies, laická i odborná verejnosť sa zrejme odkláňa od pravej kresťanskej viery a uctievania, ktorá nabáda (Písmo!) ku komunikácii výlučne s Ježišom - nie cez Máriu, ani stovky „svätcov" (patrónov, ochrancov a „funkcionárov" s pridelenými úsekmi a rezortmi, nad ktorými "bdejú") priamo - ako s jediným a výlučným komunikátorom a adresátom správ a prosieb veriaceho a Ježišovi dôverujúceho človeka. Dezinterpretáciou Biblie vo vzťahu k Márii a "nadprácou" sa chytajú do pasce falošného uctiecania. Pre uctievateľov Márie zrejme neprijateľné (beriem na vedomie) ale z pohľadu Písma neprípustné a scestné, hoc s najlepším úmyslom.
Vyberte si.
Nepoškvrnené počatie panny Márie katolícka cirkev uznala 10.12.1854
Katolícka cirkev, ak chce byť vo svojej seba reflexii dôsledná, musí sa postaviť zoči-voči aj faktu, že porušuje dekalóg (desatoro) od hora až dole.
Katolícku cirkev, ktorá sa od čias uznania kresťanstva Konštantínom (aby bolo po vôli Rimanom i búriacim sa kresťanom v záujme pokoja a zmieru s tou, zrejme významnou silou) stala štátnym rímskym náboženstvom a postupne do seba absorbovala pohanské i kresťanské prvky v akomsi zmiešanom eklekticizme (napr. náuka o Trojici, Trinity je pohanský prvok ako ďalšie nebiblické „infiltráty") plus náuka o Petrovi a troch kľúčoch (problémy s výkladom) nemusím a katolicizmus v jeho aktuálnej podobe nepovažujem za pravé kresťanské náboženstvo.
Nasledovala schizma (rozkol), Lutherových 95 téz - a tak ďalej.., rozdelenie na protestantizmus (kalvinizmus, luteránstvo), pravoslávni odmietajúci Vatikán a pápeža ako hlavu aj svojej cirkvi a márne pokusy ekumenizátorov (zbližovanie „volebných programov") rozdelených kresťanských denominácií... (možno bližší sú mi protestanti... pre účel blogu nepodstatné).
Podobný vzťah mám k multikulturalizmu, ktorý je nereálnym bludom a reálnym nezmyslom. Svet, USA, Európa i ostatné kontinenty žnú jeho „ovocie" hnevu.
Ten, ktorý to spôsobuje sa rehoce na plné kolo. Ale, to by bolo už o komsi inom...
Predsalen - viete, kto je Samiel, Sammael? Pán Dicis et non facis. To je Ten, ktorý sa tvári, že nie je. Arciknieža lži. Majster Podvodník a Navádzač. Vysoko inteligentná bytosť - boží náprotivok a odpadlík. Anjel jedu. Je úplne jedno, či len ako symbol s jemu priradenými význammi, obsahmi a konotáciami, alebo - reálna duchovná bytosť.
Do ľudských obydlí, používajúc nástroje orwellovskej manipulácie a zvádzania cez newspeak, rozličné pozlátka a pôžitky do našich hláv, duší a sŕdc vstupuje cez naše vlastné egá...
Stav ľudskej spoločnosti je Jeho a následne naša práca. A pokračuje vo svojom pre ľudstvo zhubnom diele.
Nič pre naivných ani vedeckých ateistov a materialistov. Vy zabudnite.
