Zároveň pre tých, ktorí nebudú majoritnej spoločnosti vnucovať svoju kultúru, náboženstvo, právo (trebárs šaríju) a nebudú dupať po zemi s rozhorčeným pokrikom, akože: „Toto je islamská pôda!“ (Nemecko, súkromná klinika, Frankfurt am Main.) Zažil som aj mladých opilcov, čo dupali po betóne: „Toto je Maďarsko!“ (Slovensko, terasa verejnej krčmy, Želiezovce/Zselíz.)
No, mimochodom, vôbec mi nebude jedno, ak proti mne bude po ulici kráčať tajomná a pre mňa maximálne exotická bytosť v burke, alebo nikábe, neodhadnem ani, či je ženou, chlapom, strojom, no, vyskloňujte to, a ja budem šalieť, nie však z gramatiky, ale preto, že nebudem vedieť, čo má (nemá?) pod ním a kam kráča?! Obávam sa, že v takýchto prípadoch budem xenofóbny. Predbežne a preventívne "nastavený“ reálnymi faktmi. So Slotom a jeho SNS nemám nič spoločné. Kto mi dá bezpečnostnú záruku? Multikulturalisti?
Tento druh filtra, však, ktorý zmienili ministri, má sledovať aj profesijnú spôsobilosť imigrantov z pohľadu potrieb zamestnanosti na Slovensku. Vítaní budú tí, ktorí ponúknu svojou vyššou kvalifikáciou možnosť tvorby pridanej hodnoty (zároveň preventívne myslia už aj na čoskoro chýbajúcich slovenských lekárov). Na tvorbe „pridanej hodnoty“ sa však môžu podielať najmä zahraniční investori s technológiami, vyžadujúcimi vyššiu kvalifikáciu pri tvorbe a výrobe produktu.
Celkove tu však ide najmä o zúročenie skúseností „zvonka“, na pozadí dôsledkov príliš otvorenej a málo preventívne obozretnej imigračnej politiky multikulturalizmu, najmä v tzv. vyspelých štátoch západnej Európy.
Odbočím však inam. Do Nórska a Devínskej Novej Vsi. Myslím si, na báze možností vyjadriť názor, práve tu a teraz, že suma názorov laických, pololaických a odborne kvalifikovaných, no, hoc aj len nezávislých občianskych, môže vniesť do predmetu veci jasno. Alebo, k jeho vyjasneniu prispieť.
Filozofické, sociálne a psychologické zázemie oboch krvavých činov spochybňuje doposial pevne vybudované definičné zázemie pojmu inteligencia. Takmer vo všetkých jej aspektoch osobnostých a sociálnych prierezov na línii jednotlivec – spoločnosť. So zreteľom na racionálnu aj emociálnu vrstvu (štruktúru) osobnosti ľudského jedinca tak, ako sú v súčasnosti aktuálne chápané a vnímané.
Anton Heretik sa domnieva, že Anders Behring Breivik je vysokointeligentný osobnostne narušený (po starom psychopat) s hostilnými (antisociálnymi) a paranoinými sklonmi.
Ľubomír Harman bol zasa tichý, málovravný introvert, v práci poctivý, spoľahlivý, disciplinovaný a podriadivý, navonok zdanlivo málo asertívny. Vraj, tiež „psychopat“. S nikým (vchod bytového domu, poschodie) sa nezdravil, ani nehovoril, v piatok, pred krvavým pondelkom, ticho a dlho stál tvárou k nepriehľadnému okennému sklu na medziposchodí. Svoju „asertivitu“ (tentoraz už v úvodzovkách), prejavil až smrtiacou agresivitou nasmerovanou voči svojmu okoliu a napokon sebe.
Pozornosť vzbudzuje rozdielnosť úrovní tzv. sociálnej inteligencie a jej používania obomi páchateľmi.
Breivikove vysokorozvinuté schopnosti a zručnosti sociálnej komunikácie, samotná komunikácia, výber a realizácia sebaprezentačných aktivít, spôsobov a foriem (nielen na sociálnych sieťach), ich vynaliezavosť, boli intenzívne a rozsiahle.
Podobné poznatky o Harmanovi, pokiaľ viem (neviem), nie sú známe.
Oba prípady však majú obdobné koncové vyústenie, hoc do rozdielneho rozsahu (počet obetí) a Harmanova „suicidálna koncovka“ (ak by mu však okolnosti umožnili, nebyť smrteľného zásahu policajtom), Harman by „pokračoval“.
Breivik konal tak dlho, ako dlho mu to umožnila nórska polícia. Jeho plán nebol dokonaný. Úplne v pohode priznal svoj zámer vo vraždení pokračovať.
Etiológia oboch prípadov (vykazujúc však niektoré spoločné znaky) je rozdielna. Kazuistika (prípadové štúdie) sú pri oboch výrazne rozdielne. Psychotesty (psychologický profil) mŕtveho páchateľa (zároveň samovraha), už možné nie sú. Breivikova psychologická diagnostika prebieha.
Osobnostnými poruchami tohto typu sa zaoberá sociálna psychológia a združené sú pod spoločným názvom sociopatie.
Rómske komunity, žijúce v segregovaných spoločenstvách, na Slovensku i v blízkom zahraničí, aktuálne v Česku, vykazujú sporadické nepokoje. Svoju agresivitu smerujú voči majoritnej populácii, tzv. „bielym“ gádžom. Stavov doslovného napätia v susedských vzťahoch, viac-menej prirovnateľných k tomu, v Devínskej Novej Vsi, je viac, než dosť. Kade-tade "tlejú" ako časované nálože. Urobili "multikulturalisti" anketu? Koľko občianskych oznámení riešili policajti? Ako? Odložením? Zastavením? Čo len pohovorom? Koľkým oznamovateľom (poškodeným) prešla chuť domáhať sa svojich práv? Prečo? Ako si plnila a plní svoje poslanie inšpekčná služba? Samé hlúpe otázky... Nechajme to.
Už trvalý konflikt a napätie v Malackách sú kvalifikované „len“ ako „susedský spor“, zavinený skupinou „sociálne neprispôsobivých občanov“. V Česku je to už „káva inej šarže.“
Treba urýchlene dávať veciam pravé mená. Útoky Rómov na „bielych“ majú čoraz viac rasový motív a podtón, na podklade sociálnej nespokojnosti, biedy, negramotnosti a nespôsobilosti byť „ekonomicky aktívny“, pretože „majoritná“ spoločnosť a jej „elity“ nie sú schopné a spôsobilé zabezpečiť týmto občanom prácu za aspoň minimálnu mzdu. Lebo ešte aj kríza. A pokračujúca, po rozcvičke. A prehlbujúca sa. Ako dobrá výhovorka.
Uplynul prvý rok od tragédie v Devínskej Novej Vsi. Prvej svojho druhu už aj na Slovensku.
http://www.sme.sk/c/6038438/sns-nasla-dalsiu-hrozbu-minarety.html
