Považovať sa za mamľasa, ktorý nič nevie o predmete svojho záujmu už pri prvom kontakte s ním, nemá reálny základ. Považovať sa za mamľasa už ako vyspelý expert na predmet veci a záujmu rovnako.
Po prečítaní článku, ako jeho doplnok, vygúglite si „Jsem mamlas", meze znalostí a mysl začátečníka. Je zábavným, poučným a inšpiratívnym čítaním.
Každý z nás vstupuje do procesu poznávania svojsky, s vlastnou a dedičnou osobnou výbavou. Tá sa rodí už od počatia v matkinej maternici. I keď len na úrovni reflexov. Ihneď po narodení začíname sa učiť v živom kontakte s matkou a svetom okolo nás...
Keď vyrastieme, dobré je byť odborníkom na niečo. Prípadne zároveň (ak to je vhodné a potrebné) špecialistom v rámci niečoho.
Hodnotiť svoje znalosti v odbore ako začiatočník, pokročilý začiatočník, pokročilý a vyspelý expert špecialista, vždy pohľadom začiatočníka, je znak osobnej skromnosti a pokory. Bez pýchy a nadradenosti. Každá fáza vývoja je naplnená otázkami a hľadaním odpovedí. Nespokojná zvedavosť je hnacou silou túžby a chcenia poznávať, skúmať, zisťovať, overovať, hľadať, nachádzať a dozvedať sa.
Rovnako je dobré vedieť z každého niečo. A nemusieť byť odborníkom na nič, ani špecialistom v rámci niečoho. Na istej nejasnej úrovni sebapoznania v čase a priestore aj "začiatočník" zistí, že ľahšie skladá mozaiku života, svoju osobnú, ľudstva, prírody a sveta.
Polyhistória je dnes už nemysliteľnou, nemožnou a dávnou minulosťou.
Kto má "problém" naznačený v článku, a ešte sa aj hrdinsky predvádza a opičí po komsi dávno pred ním vykrikujúc, že "vie, že nič nevie!" - mal by urobiť sebareflexiu a preskúmať sa, či dostatočne na sebe pracuje (vzdeláva a dovzdeláva sa), inak - či dopĺňa a obohacuje svoju vnútornú osobnú výbavu. V odbore i mimo neho. Z pohľadu všehomíra však má pravdu. On i pôvodný autor výroku.
Zistí však aj, že mnohému začína relatívne lepšie rozumieť a pri dobrom telesnom a duševnom zdraví stáva sa vnímavejší a empatickejší voči všetkému a každému okolo seba. A nakoniec nenápadne prichádza i na to, že aj v špecializovanom odbore v profesii, povolaní, stáva sa lepším a kvalitnejším.
V nejednom dobrom prípade, môže spolu s inými, skromnými a pokornými, jemu podobnými, stáť na čele ľudského pokroku vo vede, umení a kultúre. Prípadne si po zásluhe prevziať aj Nobelovu cenu mieru.
Ale - toto mamľasi a hlupáci nedokážu. Ani tí - s akademickými titulmi a vedeckými hovnosťami (to nebol preklep). Študovaný hlupák rovná sa hlupák s akademickým titulom.
Súčasťou osobnej a osobnostnej výbavy nie je len miera vzdelávateľnosti a vychovávateľnosti, daná pomerom hodnôt merateľných mimo iných aj testmi IQ a EQ, ale - aj súbor osobnostných kvalít, nazývaných všeobecne ĽUDSKOSŤ. Tá je merateľná len životnou praxou, medziľudskou komunikáciou a kvalitou medziľudských vzťahov.
Vedome a úmyselne chcel som sa dotknúť aj systému obsahov a kvality vzdelávania. A osobnostných kvalít tých, ktorí sú z vôle ľudu a premiéra (tiež z vôle ľudu), ako to u nás za cenu pokusov a omylov už 22 rokov chodí, za našu vzdelávaciu sústavu, školstvo, vedu a výskum priamo zodpovední.
Napríklad, rád by som sa na kobylku trebárs aj, prečo žiaci často nerozumejú prečítanému. Obávam sa (nepotvrdené) že tiež v dôsledku častých a častejších čítaní z monitora ako papiera. Prečo nevedia, alebo ťažšie dokážu uvádzať vedomosti do života. Prečo sú pre zamestnávateľov často nepoužiteľní.
Horím zvedavosťou, čo udeje sa v rezorte školstva pod vedením nového ministra.
