Je vôbec zmena názvu parku dôležitá? Komu na nej záleží? Mne? Vám? Parku? Mestu? Aký má zmysel? Pre koho? Komu a čomu prospeje?
Nie som právnik, (miestny) historik, politik, ani ideológ. Možno mám svoj vkus, zmysel pre mieru vecí, jazykový cit, historické a politické povedomie a právo na názor. Ako občan.
Mestskému parku i mne je úplne jedno, ako sa volá a kto ho ako nazýva. I to, ako je oficiálne pomenovaný ÚGKK SR. Ale, nie je mi jedno, ako sa v ňom cítim a či doň rád chodím. Prípadne, o čom v rámci prechádzky parkom premýšľam. Trebárs o stave a budúcnosti kaštieľa...
Z pohľadu jazyka uprednostním ypsilon v maďarských menách typu Esterházy (osobná občianska nepolušnosť), lebo mi to prikazuje jazykový cit, vkus a úcta k maďarčine ako svojbytnému jazyku. V prípade tohto priezviska je aktuálna kodifikácia nejednoznačná. (Príručka slovenského pravopisu pre školy a prax. 2005. Pozri str. 13, 73 a 103.) Priezvisko Esterházy výslovne nezmieňuje, upravuje však zároveň aj voľbu mäkkého „i“ a ypsilona po mäkkých, tvrdých a obojakých spoluhláskach (...a nie je zákonom (!), s výnimkou z.č. 154/94 o matrikách, o prechyľovaní ženských priezvisk. I tam však zákon ponecháva ženám slobodnú vôľu a voľbu, pozri §§ 16 a 36 zákona).
Nositeľov tohto mena v historickom a geopolitickom kontexte územia Uhorska, štátoprávneho usporiadania po roku 1918 a následne, z hľadiska ich rodovej príslušnosti a významu rozlišujem, identifikujem a posudzujem jednotlivo. Ak to osobne uznám za vhodné a hodné pozornosti.
Možným zdrojom nedorozumenia je aj nerozlíšenie osôb. Kontroverzný gróf János Esterházy („kauza“ košická busta), nar. 14. marca 1901 vo Veľkom Záluží (pri Nitre), pochádza zo šľachtického rodu galantskej (sedmohradskej) vetvy rodu Esterházyovcov, matka: Elisabeth Tarnowska (poľská šľachtičná), otec: Mihály Antal Esterházy. Franz Schubert je epizodicky neoddeliteľne spätý s rodom Jána Karola Esterházy z Galanty a históriou mesta Želiezoviec, aj prítomnosťou hudobníka, presahujúc miestny a regionálny význam nášho mesta. Pozri cez google: Esterházy nie je mostom (množstvo názorov), alebo, wikipedia: János Esterházy...
„Je načase na nich zabudnúť.“ (Ing. A. Hančin) podľa vzorca feudál plus kapitalista plus príslušenstvo - rovná sa vykorisťovateľ a triedny nepriateľ ľudu. Pozri: Želiezovský spravodajca, apríl 2010, str. 6. Prečo všetko áno, prečo všetko nie. Na stranách 7 a 11 pokračujú páni poslanci RNDr. G. Horváth a P. Polka.
Sporíme sa a dohadujeme, podľa predošlých i súčasných vzorov, kto áno, kto nie (s palcom hore, či dolu), medzitým ktosi ukradne Schubertovu bustu (Bártfay!) z parku, krádež pôvodného klavíra odignorovaná náhradou z národného múzea, Jakubovo námestie kontroluje Štefánik (bez diskusie), miestny historik hľadá miesto pre tri sochy z parku, súc „v bezpečí“ tam, kde zatiaľ sú, aby im pri prvej príležitosti dáka tupá, dutá trupka (magor, degeš), poodrážal prinajmenej hlavy...
…a ja mám pocit, že jasná a dobre čitateľná koncepcia uchopenia historického identifikačného potenciála mesta stále neexistuje, napriek „plamenným prejavom o srdcových záležitostiach“.
Ktosi a čosi tu zlyháva. Uvedomme si, že ktokoľvek sa v minulosti mestom „mihol“, čokoľvek sa v ňom „šuchlo“, stáva sa nezmazateľnou súčasťou jeho histórie, mení a pretvára ju, patriac nielen do mestskej kroniky...
Uctievanie obrazov a sôch (ikonolatria) i opak – obrazoborectvo (ikonoklastia), príznačné pre každú zmenu „režimu“ (ideológie) nosíme v "génoch“. Históriu však nezmeníme. Projektujeme budúcnosť.
Miestni vlastenci a lokálpatrioti, ako „hovorcovia“ dvoch kolektívnych identít, uvažujú na etnickom princípe, podľa vzorca "oni" a "my", neuvedomujúc si, že „my“ nie sme bez „oni“ a naopak.
Vlastenectvo, patriotizmus a jeho odvodeniny, sú len jemnejším pomenovaním nacionalizmu, nielen všeobecne, ale i v "špecifickom", slovensko-maďarskom priereze, naprieč spoločnou históriou a budúcnosťou v súčasnom európskom priestore.
Prioritou je budúcnosť kaštieľa. Nie názov parku.
Mesto sa zaoberá podružnou agendou.
