Pripúšťam, že novinárčina a publicistika nie je žiadny atraktívny osobný biznis, ale...
Svetová finančná, hospodárska a ekonomická kríza, ako aj rozpočtová dlhová kríza európskej menovej únie rovná sa spravidla nárast nezamestnanosti, daní, cien energií, potravín a iných tovarov a služieb, pokles príjmov a kúpnej sily väčšinového ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ďalšie roztváranie „nožníc“ nárastom počtov sociálne slabších, slabých až sociálne odkázaných, pokles možností vzdelávania a osobného vedomostného rastu. Ruka v ruke (najmä slovenským) chronicky podvyživeným školstvom, vedou a výskumom, zdravotníctvom, sociálnou starostlivosťou...
Pokračuje aj korupčný trend v nadobúdaní vzdelania a vzdelanosti predajom a kúpou vysokoškolských diplomov, kompiláciami diplomoviek, krádežami autorských textov. Pribúdajú rýchlokvasení absolventi, dokonca, a nielen, právnici. Vysokoškolské vzdelanie sa stáva v možnosti obmedzené. Trend jeho spoplatňovania pokračuje. Zvyšuje sa počet držiteľov „vysokoškolských“ diplomov s pochybnou úrovňou a kvalitou všeobecného i odborného vzdelania. Ako všeobecný následok korupcie. Prirodzeným dôsledkom je celkový úpadok a pokles gramotnosti, vzdelanosti, všeobecný koniec osvietenstva...
A k tomu všetkému ešte aj úžasné PIANO. Principiálne – nič proti nemu, ale – v nevhodnom čase a na nevhodnom mieste!
Priemerný dôchodca, alebo nezamestnaný, nemôže si dovoliť zaťažiť svoj rozpočet kupovaním tlačeného vydania novín, lebo kalkuluje rádovo s každým jedným eurom denne. Inak by ohrozil svoju holú, materiálnu existenciu.
Štatisticky nezistený počet súkromných používateľov počítačov a internetu pred generálnym nástupom Piana čítal dennú tlač prostredníctvom internetu. Iný, zistiteľný počet si dennú tlač kupoval i kupuje v papierovom vydaní. Po nástupe Piana si jeho protagonisti spokojne mädlia ruky – ako sa im ich „sieť“ a zároveň „pokladňa“ napĺňa (kým?). Odpoveď si možno domyslieť...
Ibaže – (?) idea otvorenej občianskej spoločnosti, vzdelanostnej spoločnosti, i obsahovo vyprázdnenej, tzv. vzdelanostnej ekonomiky...
Aj týmto krokom sa tieto vznešené idey stávajú orwellovským „newspeakom“, ktorého následkom je pokračujúca degramotizácia a rozdelenie tzv. otvorenej občianskej vzdelanostnej spoločnosti na tých, ktorí si dennú tlač a vzdelanie kúpiť, alebo predplatiť vládzu, chcú a môžu – a na tých druhých a ostatných...
A, mimochodom, čo bude so Želiezovským spravodajcom? Tak predsalen „Sme opäť na rázcestí?“
