Aký osoh a úžitok okrem vlastného zisku pre firmu a zopár pracovných miest prináša mestu a jeho občanom ťažba štrku?
Ako sa štrkový biznismen podieľa na vyrovnaní škody na životnom prostredí Hrona a jeho súbežných príbrežných ciest (žiaľ, zväčša iba radoby) využívaných na turistiku, cyklistiku, rekreáciu, prístup k Hronu a ramenu (minimálne, že po sebe upraví cestu k miestu ukončenej ťažby, než sa presunie inam)?
Nákladné autá odvážajúce stovky a tisíce ton štrku, „podpísali sa“ na stave príbrežnej lesnej cesty pozdĺž Hrona (množstvo hlbokých výmolov), povrchu mosta (poškodená mostovka)...
Povodie Hrona príde a povie: „To je naše!“ Slovenské lesy Levice prídu a povedia: „To je naše!“ (Letné dvojčíslo ŽS/2007, str. 10).
Prebieha pretržitá, dlhá, finančne i odborne náročná oprava povrchu riečneho mosta. Po jej skončení ho znova naplno budú používať aj preťažené nákladiaky s riečnym štrkom, so samozrejmým odôvodnením: „Most je aj náš!“
Kde sa medzi týmito otázkami nachádza referát životného prostredia MsÚ, mesto Želiezovce a jeho občianska verejnosť?
Životné prostredie treba riešiť reálne, nielen deklaratórne.
