Napíšte článok do novín, alebo na blog a oni, sú tam. Nazývam ich „biochemici“. Regulujú hormonálnu rovnováhu. Nielen vašu. Hádžu vám „udičky“ a vy, ak si to nevšimnete, zistíte, že ste boli „trollovaní.“ Vťahujú vás do „vášnivých“ a „ohnivých“ debát.
Máte právo na názor. Oni vám ho berú. Máte právo na omyl. Oni sú neomylní. Máte právo na chybu. Oni sú bezchybní. Vy sa podpíšete pravým menom, oni sú anonymní. Používajú a menia, takticky, najmä pod hrozbou odhalenia, nicky, aliasy. Ale, toto všetko už dávno viete, z vlastných, autorských, blogerských skúseností.
Aj v tomto prípade, tak ako v predošlom „Multikulti“, odbočím inam. Považujem to za vhodné.
Obsahmi podvedomia sú svetlé, temné, pozitívne i negatívne stránky našej osobnosti, na báze individuálnej a kolektívnej dedičnosti a skúsenosti. Podvedomie je súčasne úložiskom všetkých zmyslových vnemov a zážitkov (snáď už od nášho počatia). Tieto za konkrétnych okolností (psychických podnetov zvonka, zvnútra) vystupujú „hore“, do nášho momentálneho aktuálneho vedomia a znova ich vnímame, prežívame, spracúvame v synchronicite s práve prežívanými, novými vnemmi, zážitkami a ony sa po ich odoznení ukladajú nazad, dolu, do podvedomia, v aktualizovanej podobe. Podľa mechanizmov responzie, responzibility (odozva, doznievanie). Tento proces sa opakuje po dobu celého ľudského života. Základom ľudskosti a ľudských genotypov je antropinum, ako najmenšia, už ďalej nedeliteľná jednotka ľudskosti, spoločná pre všetky ľudské rasy. Nevedomie (nie bezvedomie), dá sa charakterizovať ako priestor naplnený významovo a obsahovo vyprázdnenými štruktúrnymi prvkami, chaosom, neusporiadonosťou a neurčitosťou systému (entropiou). Tieto prvky nadobúdajú zreteľnejšie kontúry ich komunikáciou s podvedomím a vedomím (redundancia). Tvorí sa štruktúra a systém. Trebárs i hodnotovo orientačný. Nadvedomie je naplnené paradigmami (vzormi). Etickými (mravnosť, morálka), estetickými, taktiež ľudského správania, regulujúcimi konanie a rozhodovaciu činnosť človeka v konkrétnych dynamických životných situáciách. Kontrolné a rozhodovacie mechanizmy inštitútu (výlučne ľudského) svedomia, pocitov hanby, viny, úprimnej ľútosti, alebo emočného, citového uspokojenia a naplnenia, prelínajú sa všetkými tromi vrstvami. Aktívne rezonujú vždy tu a teraz, v danom momente. U niekoho fungujú, u niekoho menej, alebo, vôbec.
Z hľadiska biochémie, emócie, alebo city (nižšie, či vyššie), nie sú samé o sebe príjemné, či nepríjemné. Príjemné, alebo, nepríjemné sú len osobné zážitky, v závislosti na spôsobe prežívania biochemických procesov v hormonálnej oblasti.
Občianska bytosť sa rozhoduje a koná aj v polarite prezentácie vlastných názorov, v diskusiách a debatách, pod pravým menom (face to face), alebo, anonymne.
Pojmy LÁSKA (nie sex), kresťanský kódex, alebo: „Miluj blížneho svojho...“ ponechávam teológom. Majú (alebo nemajú?) s témou čosi... No, nechajme to.
Svoj názor vám predkladám na pozadí kódexu autora (blogera) ako osobný, nezaradený, a kódexu diskutujúceho.
Neuzurpujem si právo na pravdu a výlučnosť, ani nič neriskujem, ak so mnou každý nebude súhlasiť. Tému psychológie (nie homo sapiens), ale človeka ľudského, v celej totalite jeho bytia neberiem, ale, naopak, ponechávam oprávneným vedcom duše – psychológom.
A tí ostatní, ale len tí, ktorí sa na mňa zlietnu ako nepríjemný hmyz, len-čo zverejním tento text, nech ma majú radi... (...niektorí, potenciálne sú nebezpeční aj inak. Ak by títo dostali moc do svojich rúk – no, s pánombohom...).
Spejúc k záveru textu som presvedčený, že anonymné hlasovania v parlamente, diskusie na internete, nie sú vrcholom, ale samotným dnom demokracie. Jej temnou stránkou. Ale, nik, nič iné, ani lepšie, nevymyslel. Aj človek (parlamentný) robí všetko preto, aby sa vyhol sám sebe.
A teraz späť k téme. Verejne a slobodne „diskutujte“, veďte flame wars, zakladajte dvoj-trojité identity, nickujte, trollujte, osočujte, urážajte, užívajte si. Nedajte sa rušiť.
A k nej aj toto. Poznatky o stave spoločenského vedomia, nálad, potenciálnych bezpečnostných hrozbách, extrémizme je možné zistiť a vyčítať práve aj z „publikačnej činnosti“ abonentov diskusií pod novinovými a blogovými článkami. A najmä prostredníctvom anonymov. Ich prípadná identifikácia pre informačnú službu, žiadny problém. Ste neplatení informátori. Ak blogeri (autori) akceptujú kódex blogera, tak vy, diskutéri, akceptujte kódex diskutujúceho. O ostatok sa postarajú admini. Bez kódexu.
A ak sa už odhodláte diskutovať (trebárs anonymne), no, žiadne hrdinstvo, ani odvaha, vaša kritika nech je vecná a konkrétna (gramatika, syntax, štylistika, obsah, idea). Oceníme to. Pomôže nám to. Porastieme.
