...o tomto píšte, o tomto nie. Takto píšte, takto nie. Lebo. Vyhýbajte sa klasickým a ošúchaným témam. Lebo už takmer všetci. A zväčša lepšie než vy.
Platí to aj pre Tomáš Prokopčák, Proti prírode? Homosexualita môže byť užitočná (SME, 21.5.2012). SME je špičkový slovenský mienkotvorný denník. Téma, mala by byť ako názor spracovaná na pozadí aktuálnych poznatkov z oblasti sexuológie (a príslušenstva) vo veci jednotlivých homosexualít. Je? Má právo autor a jeho článok na život? Nie som kompetentný odpovedať. A pán Marec?
Čo, tak, o nepoškvrnenom počatí Panny Márie a partenogenéze - objavná, ešte nespracovaná a panenská téma? Môže sa? A vyletí mi karma až do nebies? Top rebríček praskne čítanosťou? Vrece sa pretrhne s debatnými príspevkami? Budem exkomunikovaný?
Za rúhanie, z pohľadu viery, karma by vyletieť nahor nemala. Blog SME však je sekulárne médium.
Čítanosť by mala byť zaručená a závratná. Lebo téma - nepoškvrnené počatie a partenogenéza. Atrakcionizmus a senzacionizmus. Klamanie telom. Príznačné pre bulvár i blogosféru.
Podobne ako správa (Pravda) „...spis Gorila z internetu nezmizne...". Postačí koment - Vec verejná. Tak, ako hokej. Ibaže ten, v hlavách Slovákov, vystriedal Gorilu. Tá, odchádza do zabudnutia. Súd koná len zo zotrvačnosti. A Gorila stratí sa aj z fejzbúku. Sama. Predbežné opatrenie netreba.
Aj to bol tiež len príklad. Jeden z mnohých možných. A postačil by perex blogu. Prázdnemu. Bez tela. Sám o sebe výpovedný. Bez už zbytočného textu a komentára.
Pociťujem potrebu písať. Zdieľať. Dostať zo seba von všetko, čo ma trápi, čím žijem, čo sa ma bytostne dotýka. Tak ako viem.
Chýba mi však talent, nadanie, schopnosti, zručnosti a esprit. Bojujem so sebou, pracujem na sebe. Na hraniciach svojich možností a limitov. Čo takto - kurzy autorského písania? Mnohým z nás, nezaškodili by. Ďalej neriešim nikoho. Len seba.
Otvorené a všeobecne prístupné SME, umožňuje mi písať na blog. Pod plným menom a priezviskom. O tom, čo chcem, o tom, čo prežívam a reflektujem, ako jedinečné zrkadlo. Slovom a písmom.
Zaujala ma aj Jana Beňová a jej Veverica blues (SME, 23.5.2012). Časť z jej posolstva i blogerom - ak nebudete čítať, a ako čitatelia vyhľadávať kvalitu, nebudete vedieť písať. Ak neprinútite sa „lúštiť" literárne posolstvá (kódy) čítaných textov, nebudete rozumieť prečítanému (referenčný Monitor 9).
Teória nie, ale prax literárnej kritiky upadá vytláčaná trhovým a liberálno kapitalistickým mechanizmom aj v spisbe (publicistika, literatúra). Česť výnimkám, ktoré odolávajú a nepíšu pre kšeft a zisk. Nie sú populisti. A nepodliezajú čitateľovi a jeho vkusu. Aj za cenu nižšej čítanosti a karmy, ktoré sú jedinou odmenou blogera.
Odporúčam autorovi „Zopár rád, ako byť dobrým blogerom" štúdiu už nie medzi špičkovými českými estetikmi žijúceho Jaroslava Voleka, Typizace jako forma uměleckého zobecnění. Nielen umeleckého, všeobecne - k téme jednota v mnohosti, jedinenčné a zvláštne v literatúre (publicistike) a umení (nielen). Pre autorský prínos. Pre objavnosť. Pre originalitu.
Odporúčam blogerom ignorovať „radcov". Obzvlášť, odporúčam im však najmä prácu na sebe. Kritický prístup a sebareflexiu vlastných autorských textov po stránke jazykovej, gramatickej, štylistickej (sémantika, pragmatika, syntax) na osi jazyk, jeho systém a nástroje (langue) a prehovor, výpoveď, komunikát (parole).
Ospravedlňujem sa za náhly skok do teórie. Váš písomný komunikát je Vaším obrazom. Ak píšete v slovenčine, píšte spisovne. A - píšte o čom len chcete. Tak, ako vám zobáky a perá narástli. Reflektujete tak stav vedomia spoločnosti a svojho.
Karmu, ako (inak) „geniálny", jedinečný a výnimočný inštitút a nástroj blog SME, odporúčam ako zlo, zvádzajúce k falošnému hodnoteniu kvalít jednotlivých článkov a autorov z hľadiska axiologikého (hodnotoslovie) a prostredníctvom nej devastácie kvality - zrušiť. Osobne, postačuje mi čítanosť. Ako dostatočný ukazovateľ naplnenia účelu prečítaného textu, článku, blogu. Niekedy - menej je viac. A k nemu (pod ním) debata. Aj so svojím hnojom. Keďže je povolená ako anonymná - nedá sa riešiť. Ani kódexom diskutujúceho. Prípustnosť príspevkov vo vzťahu ku kódexu diskutujúceho admini diskusií hodnotia subjektívne (hoc aj v opore o kódex). Lebo - ľudský faktor. Bloger pod pravou identitou, vystavený je útokom šeliem. Patrí mu uznanie za to, že „hodil svoju kožu na trh".
Každému z vás, kolegovia blogeri a blogerky, prajem maximálnu čítanosť. Zaslúžite si ju.
