Vidno, že aktuálne "točenie" okolo inštitútu minimálnej mzdy hoc s najlepším možným dobrým a "ľudsko právnym" úmyslom, je kontraproduktívnym zdrojom a chtiac-nechtiac vedomým a úmyselným (!) nástrojom konfliktu a sváru naprieč celým spoločenským spektrom medzi
a/ vládou, odbormi a zamestnávateľmi,
b/ nezamestnanými a zamestnanými,
c/ zdravými a chorými,
d/pracujúcimi, nepracujúcimi a dôchodcami,
e/ zmanipulovanými intelektuálnymi "elitami"
f/ a tými ostatnými.
Vôbec nie je stanovená hodnota a cena práce bez a s pridanou hodnotou v jednotlivých rezortoch a celkom, v politikách odmeňovania vládne svojvoľný chaos (mimo iné aj konflikt medzi mužskou a ženskou prácou).
Spoločenské vedomie prijalo "hru" mocných... bez toho, aby ho nasmerovalo k zdrojom a príčinám zmieneného konfliktu, skúmalo ich, jasne a zreteľne ich pomenúvalo a artikulovalo.
Ľudské práva v sociálnej oblasti a oblasti zamestnávania netreba deklarovať a odvolávať sa na ne, ale ich napĺňať.
V otázkach zamestnanosti a odmeny za prácu (plus pridaná hodnota) to v spoločensko-politickom systéme, ktorý vládne na Slovensku za daných okolností nie je dosť dobre možné (nedostatok vyškolených odborníkov pre špecializované profesie bez patričného zácviku a praxe).
Súčasná vedúca sila spoločnosti (boľševická vládna strana) plus samo a seba likvidujúca sa opozícia - obe sú rovnako opantané vlastným egom, impotentnou neschopnosťou riešiť straníckym intelektom a politicky pravé príčiny stavu spoločnosti, ktorými je jej mravný a morálny úpadok, ako dôsledok celkového globálneho úpadku "elít" a politickej pravice aj ľavice.
Navrch majú vládnuce „elity" a malá skupina najbohatších tohto sveta, ktoré to „zhora" riadia...
Prebieha prejasňovanie kontúr postupného nastoľovania NWO (ten už nie je otázkou pravdy alebo konšpiračných teórií), je realitou. Nástrojmi manipulácie sú indoktrinácie na pozadí ľudských práv, ich diverzifikácia, polarizácia spoločnosti vo všetkých jej vrstvách a skupinách proti komu, proti čomu, za čo a za koho, proti sebe navzájom a „proti všem".
Zmysel celého marazmu na Slovensku je vládny populizmus a „mačkopes" zvaný "sociálna demokracia" (sociálne orientované trhové hospodárstvo) - flagrantný populizmus a nezmysel!
Každá aktuálna vláda hádže vinu na tie predošlé, vždy, ak sa sama dostane do úzkych...
Žiadna spoločnosť (štát) na svete nebude môcť dať prácu všetkým (inovácie, ekonomika firmy, investora, úspora nákladov - nástroje, prostriedky, pracovná sila, efektivita, konkurencie schopnosť, rast rastu Havel)...
Peter Schutz komentuje V. Havla dva roky pred pádom Lehman and Brothers a nástupom svetovej hospodárskej a finančnej (plus dlhovej) krízy o ktorej R. Fico - vraj „...kríza sa o nás len obtrie..."
Ak sa Havel pýta, že "prečo je (...) ideálom výroba stále vyššieho počtu automobilov (...)", tak si nevšíma, že presne toto je absolútne väčšinová objednávka voličov, ktorí viac ako po čistom vzduchu túžia po väčšom majetku, než má sused. A politici, manažéri, elity "iba" - poslúchajú.
Keď Havel "nedokáže pochopiť, prečo je naším cieľom rast a rast toho rastu a zmnožovanie zmnožovania", tak mu uniká napr. súvislosť s nezamestnanosťou; práve situácia v EÚ je výstrahou, že pracovné miesta nevytvára stagnácia (nedajbože, recesia), ale iba - rast. A nutný je dokonca vyšší ako jednopercentný. Inak je zle a dnešné napätia vyplývajúce z neschopnosti liberalizovať systémy sú predzvesťou veľkých sociálnych konfliktov." (SME, 27.02.2013).
http://komentare.sme.sk/c/2608239/preco-je-dobre-mat-havla.html
Poznámka - východisko a riešenie nepoznal a nepozná nik - Havel ani Schutz, nik. Len populisti všetkých farieb.
Zmieňujem (aby sa nezabudlo - pre oživenie pamäte) ludizmus - hnutie britských textilníkov v 19. storočí, bojujúcich proti pokroku zapaľovaním tkáčskych stavov (inovácie pripravovali a pripravujú ľudí o prácu). Platí aj dnes a stále viac. Zmyslom a cieľom inovácií a nových technológií je súbežne zrejme úspora nákladov (aj na zamestnanosti). Uspokojivá miera zamestnanosti pre všetkých "práce chtivých" je čím ďalej, tým viac, len iluzórna.
Tento diabolský kolotoč á la „rast rastu, zmnožovania zmnožovania, spotreby, dopytu a ponuky aj za cenu znižovania životnosti priemyselných produktov (biela a čierna technika, autá) a k nim mi nevdojak napadol týždeň mobility (pri prvom pohľade - aké úžasné!) a na zlosť obchodníkom s ropnými produktmi (benzín, nafta) Ak by „ideu" spoločnosť prijala celá spoločnosť a všetci by sa presúvali po vlastných, na bicykloch a hromadnou dopravou - automobilky a ropní magnáti, ich nadnárodné spoločnosti a čerpacie pumpy skrachujú.
Otázka - načo sú autá? Aby sa nimi jazdilo. Pravda je kdesi uprostred (...už starý Pichanda) sú takí automobilisti, čo by s autami jazdili aj na WC). Všetko s mierou (navzdory osobnému pohodliu, trocha ekológie životného prostredia, zmiernenie postupu globálneho otepľovania a vlastného osobného zdravia).
Ak by zmienené „ušľachtilé ciele" mali mať za následok zníženie dopytu po autách - poškodilo by to možno aj polovicu slovenskej ekonomiky.
Delenie politík na ľavicové a pravicové plus „čosi" medzi tým) je už historicky vyčerpaný nezmysel. Inštitút politických strán a hnutí sa historicky a vecne vyčerpal, štandardne pozorný vnímateľ vie, že „točia" kol-dokola o tom istom vždy pod iným názvom a v inom háve. Slovenská spoločnosť je už takmer totálne zmanipulovaná falošnými a prevažne populistickými politikami vládneho Smeru („socializácia" a znárodnenie zdravotných poisťovní , SPP, investičné stimuly, minimálna mzda...) a jeho preferencie rastú... a navzdory tomu „čapkárne" praskajú vo švíkoch (ako za čias HZDS...).
K investičným stimulom - na tvorbu a udržanie pracovných miest, plus daňové úľavy a prázdniny... neúčinné, nespravodlivé, stratové.
Leda zdroj provízií a korupcie pre dobrodincov. Z našich a za naše (verejné zdroje) - chýbajú samozrejme inde - v školstve a zdravotníctve.
Nenásytní „ľudomilní kapitalisti" (čo to je?!) pýtajú znova a znova, kladú „nôž na krk" vláde ďalšími požiadavkami (plus ceny energií) a beztak, ak už niet z čoho, napokon i tak odchádzajú.
Nuž, príjemcov dotácií si naše vlády tak vychovali...
Tento „kapitalizmus" nie je o reálnych potrebách ľudí ani o altruizme, iba len a len o zisku manažmentov firiem a dividendách (a tie nie na rozvoj, ale priam do „kapitalistických" vreciek). Na rozvoj si pýtajú od štátu. Občania si platia dane a svojou prácou aj vlastné pracovné miesta.
Sociálne a „ľudsko právne" cítiaca autorka (Z. Kusá) čosi o zmysle a dopadoch minimálnej mzdy... „sociálne cítiace intelektuálne elity" - škrabkajte sa vzájomne pod bradičkou. Podnikateľský sektor bude viac-menej nútený hľadať riešenia a kompenzácie.
http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/bitka-o-minimalnu-mzdu-sa-skoncila.html
Zamestnávatelia si straty na nej vykompenzujú (ďalším vydieraním a vykorisťovaním zamestnancov, znižovaním ich počtov ďalším prepúšťaním bez príjmu nových...).
No, a čože to zasa stvárajú tí Švajčiari? O čom aktuálne „točia" oni?
Pozri: http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/235665-1500-eur-pro-kazdeho-svycari-prisli-s-receptem-na-evropskou-nezamestnanost/
Skúste si dogúgliť heslo (minimálny) základný príjem a pusťte sa do diskusií. Oponujte.
K Švajčiarom a Slovensku - chce to celospoločenskú diskusiu o demokracii na slovenský spôsob. A následne viac reálnej demokracie. Viac priamej demokracie. Nie diskusiu o návrate k „socializmu", ani o reštaurácii kapitalizmu.
Zároveň odbornú diskusiu o daňovom a odvodovom systéme (pribúda čoraz viac hlasov za jeho zjednodušenie až na jedinú - spotrebnú daň). Mimo iné, môže priniesť zjednodušenie jej výberu, kontroly a administratívy.
