Počnúc "nelegitímnymi" predčasnými marcovými voľbami 2012 (pripomínajúcimi „gottwaldovský puč" 1948 - opozícia priam odovzdala politickú moc do rúk SMERU).
Parlamentná demokracia stráca na vážnosti, dôveryhodnosti a pripravuje samú seba o sebaúctu (tomu všetkému „na svojom piedestáli" tróni Paška - s jeho „ malým dvorom a veľkým bičom" voči opozícii).
V parlamente sa vysoko pravdepodobne veselo pije, o osudoch občanov sa hlasuje v podnapitom stave.
V EÚ parlamente zasa "vraj" europoslanci holdujú panským drogám - kokaín. Ak predseda slovenského parlamentu „obhajuje" (na kameru evidentne brblajúcich poslancov) a ich "prácu" tým, že „...poslanec nie je a nemôže byť bežne chápaný ako zamestnanec parlamentu...", no, s pánom bohom - touto lživou „obhajobou" prípadných ("len údajných!") opilcov zhadzuje sám seba a pripravuje sa o úctu v očiach reálne pri zmysloch a vnímajúcich inteligentných ľudí a vážnosť doma aj v zahraničí...
Pravdou je (!) že poslanec je zamestnancom svojich voličov (!) a svojim voličom (nielen!) zodpovedá za svoju činnosť a správanie v parlamente a na verejnosti! O politickej kultúre, etike a etikete "melú" hore-dole najmä tí, čo by o nej mali najmenej...
Na tomto pozadí prebieha test spoločnosti a jej spôsobilosti stať sa otvorenou, občianskou (!), nie „ovčou", participujúcou na moci, jej kontrole a vládnutí. Väčšinu aj tej mlčiacej väčšiny tvoria „ovčania".
Slovensko (údajne) prežíva obdobie svojej „politickej stability" - pochvaľuje si Fico, majúci túto spoločnosť v jednom ohradníku a mantineloch - a o tom je jeho "chápanie" politickej stability.
Voliči by mali počúvať nielen toho "rétora" ale pozorne viac vnímať najmä nezávislých odborníkov na ekonomiku, politiku a spoločnosť, politológov a ohlasy ostatnej odbornej a laickej verejnosti.
Za stav spoločnosti sú plne zodpovední Fico a Smer voliči, zhubné dôsledky „smeráckych" politík znášajúci oni sami, plus ostatok väčšiny (!) majúcej iné názory a presvedčenie.
Politiky Smeru sú zmätočné, chybné, nekvalifikované, falošné („klamúce telom" a duchom úplne inde) a často vykazujú znaky spravodajských hier (plnia rolu leda populisticky ladeného lakmusového papierika reakcií spoločnosti).
Dôkazy pribúdajú vo všetkých smeroch a Smeru čoraz viac podliehajúcich oblastiach politického, spoločenského a kultúrneho života a v pokračujúcom úpadku ekonomiky, hospodárstva, sebestačnosti, školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí (plus problém manželstvo, rodina versus jej postavenie v spoločnosti, ďalšie a ďalšie ľudské práva a pseudo práva reálnych a pomyselných menšín voči majoritnej spoločnosti.
Kontrolné „balóniky" vypustil už aj Most-Híd, ktorý sa vracia k politikám SMK so spoločnou agendou školskej a kultúrnej autonómie a Dél Szlovákia (dá sa očakávať postupná autonomizácia južného Slovenska salámovou metódou).
Toto všetko vedie zmätené a pomýlené ovce k ešte väčšiemu primknutiu sa k ľavicovo liberálnemu kvázi „sociál-demokratickému" (klamlivá a podvodná FIKCIA!) SMERu, ktorý je zdrojom a pôvodcom rastúcej diverzifikácie, napätia, konfliktov, stresu a frustrácií naprieč celou spoločnosťou a jej vrstvami - čo voličom „štátostrany" (prakticky znova jediná vedúca politická sila po Novembri) s ich mentálnou výbavou uniká...
Ani táto vláda nie je ochotná vzdať sa modelu jedného volebného obvodu, má ďaleko od ochoty riešiť postavenie politických strán a hnutí voči verejným zdrojom a transparentnej kontroly ich činnosti, loby, lobing (tiež bez kontroly) im vyhovuje (žriedlo úplatkov, provízií a „trafík"), k reálnemu monitoringu majetkových pomerov verejných štátnych činiteľov má tiež ďaleko, k zavedeniu nielen politickej, ale aj a najmä kriminálnej a hmotnej zodpovednosti štátnych verejných činiteľov za škody spáchané na verejných zdrojoch už vonkoncom nie, tak isto aj k zmysluplnej a účinnej (vymáhateľnej) protikorupčnej legislatíve (a postavenie oznamovateľov korupcie - anonymné podania sa hádžu do odpadkového koša...), však pokračujte sami...
Petičné právo takmer na bode nula, zopár a z toho tiež nezmyselných referend zmarených, vládne tu fiktívna „zastupiteľská, parlamentná demokracia". Užívame si ju plnými dúškami.
Prevažnú časť voličskej základne tvorí všeobecne (ne) dovzdelaná - versus jedno odborové špecializované vzdelanie (beztak zväčša nepoužiteľné) vyhovujúce každej vládnej moci, rečičky o vzdelanostnej spoločnosti sú len táraniny, pričom Slovensko je fakticky a reálne na chvoste kvality školstva v medzinárodnom meradle, len prvoplánovo a povrchne (plocho) realitu vnímajúcich voličov staršej a mladej generácie - tá prvá žila v socializme tá druhá (post novembrová) je zmanipulovaná a omámená „neomarxizmami" (a chybným chápaním filozofie a sociológie trebárs Frankfurtskej školy) - združujú sa do mládežníckych „marxistických" krúžkov... a svoje voličské hlasy sa opäť hotujú dať „liberálnej a dalej sa liberalizujúcej ľavici" (v politickom spektre "vľavo-vpravo" už sotva nájsť konzistentnosť - referenčnými prvkami sa vzájomne často prekrývajú).
Riešením je reálna, opätovná nie deklarovaná demokratizácia spoločnosti, ktorá sa od ideí Novembra a „nežnej" odvrátila ako temná strana Mesiaca. Ak nie inak - reparátom Novembra.
V zmysle a práve v zmysle a duchu slovenskej Ústavy má skutočný OBČAN právo a nárok vymáhať od štátu viac priamej demokracie.
Jej predpokladom a podmienkou je legislatíva o petičnom práve a sile referenda na všetkých úrovniach samosprávy (obec, mesto, kraj, štát).
Posilnenie petičného práva a referenda je nevyhnutné. Súčasných slovenských 350 tisíc podpisov na petičných hárkoch ako predpoklad referenda na štátnej úrovni je flagrantným dôkazom prekážky kladenej štátnou mocou občanom v naplnení ich oprávnených práv a nárokov. Dostatočný nástroj - aby občania vládam „dali" pokoj. A neobťažovali ich vo vládnutí. Lebo - bez šance. Občan po voľbách rovná sa bezcenný občan. Vlastnou vinou.
Čoraz viac politológov stále otvorenejšie kritizuje spôsob a efekt vládnutia Smeru vo veciach demokracie a súčasne jej systém a spôsob á la pokus, omyl a tak kol-dokola.
Jeden z nich o voľbách (parafrázujem) ...občan sa o politiku zaujíma mesiac pred voľbami a v deň volieb... potom moc odovzdá do rúk svojim vyvoleným...
A to je asi tak všetko. A opakuje každé štyri roky.
Svoj vzťah aj ako budúci totálny nevolič k politickým stranám a hnutiam som jasne a verejne deklaroval v predošlých blogoch.
A dodávam - "ONI" si potom nerušene bašujú celé štyri roky na miestnych, obecných komunálnych, regionálnych a parlamentnej úrovni.
A ešte - voliči volia tých svojich aj preto, aby po voľbách mali na koho nadávať (tiež druh sexu a orgazmu). :-)))
K petícii všeobecne (na všetkých úrovniach) by malo stačiť jedno (!) percento oprávnených voličov v pomere k celkovému počtu občanov štátu (Švajčiarsko), čomu by na Slovensku ako občianska zákonodarná iniciatíva malo úplne stačiť 35-40 tisíc petentov a podpisov petície s ich občianskou zákonodarnou iniciatívou na celoštátnej úrovni.
Na nižších samosprávnych úrovniach omerne k počtu obyvateľov obce, mesta, kraja (podľa zákonom stanoveného kľúča).
Významným nástrojom demokracie a zákonodarných iniciatív zákonodarné iniciatívy (aj pre obecné a mestské VZN), je občiansky snem. S možnosťou kreovania celoštátneho snemu (snemovne), trebárs, dvojkomorového (s menším počtom, než je dnes nadbytočných a spochybniteľných 150 členov slovenského parlamentu).
Volený (delegovaný) zástupca ľudu (občanov) by mohol a mal byť (!) kedykoľvek odvolateľný a nahraditeľný.
Kadejaká "kruhová brana" a ochrana poslaneckého mandátu, parlamentarizmu a "majestátu" poslanca súčasnou praxou a zisteniami likviduje a spochybňuje samú seba - ako prázdna a nepodložená, definujúca súčasný stav parlamentnej demokracie.
K petícii - v momente jej naplnenia (zákonom stanovené podmienky) - petícia nadobúda imperatívnu autoritu pre miestne, obecné, mestské, krajské zastupiteľstvá a stáva sa politikom (politikum rovná sa predmet politického záujmu), ktoré je (zastupiteľstvo) parlament bezpodmienečne povinný odkomunikovať s petentmi v zmysle preambuly petície a túto zákonodarnú iniciatívu (po vykonaní referenda - podľa jeho výsledku) prerokovať , kreovať príslušný zákon (vymáhateľne) uviesť do života. Zákonodarné iniciatívy preniesť (umožniť) ľuďom (nie ako aktuálne - má ich len parlament).
Všetko je len a len v rukách a na vôli občana. Občan netuší, akú má MOC! Stačí ju ústavnými nástrojmi dôsledne a neodňateľne uchopiť do vlastných rúk. ONA sa občanom priam ponúka! Zastupiteľská demokracia sa na Slovensku prinajmenej 20 rokov neosvedčuje. Mení sa na loby jednotlivcov a záujmových skupín plus "národných a nadnárodných" podnikateľských subjektov a korporácií.
Slovensko už akútne potrebuje celkové, spoločensko politické ozdravné riešenia - dočasný ozdravný režim. Slovensko potrebuje zmenu!
P.S. Prečo ovčan nechá len-tak, beztrestne, nekontrolovateľne tárať vládnych papalášov (chránených sklom obrazovky) tak zvanej „verejnoprávnej" TV (RTVS)?
Ten "ovčín" tvorí ľahostajná, ignorantská, aj tá mlčiaca väčšina, ostatok sa len naplano (naprázdno) rozčuľuje nad každou politickou "atrakciou" s trojdňovou (podenkovou) pamäťou, než ju vystriedajú ďalšie... (príznačné aj pre fejzbúk - "umývačku" večne pribúdajúceho riadu...). Vláda a jej informačno-bezpečnostné zázemie to vie a je sama so sebou spokojná... lebo v podstate sa nič nedeje ani nehrozí...
Poznámka - prirovnanie použili už skôr a iní, dávno predo mnou... vyslovil ho nedávno aj jeden z verejne činných politológov...
