Jej odchod je len „oddychový medzičas", užitočne a zmysluplne využitý na poli rozvoja „svojho" spoločensko vedného odboru a osobného „zviditeľňovania sa" a získavania osobných kreditov aj v zahraničí a dobrá prípravná fáza na opätovný návrat do „veľkej" politiky, tentoraz „nadstraníckej".
Premiérske kreslo jej "nesadlo". Pôvodne „videl" som ju prednostne ako (aj svoju) slovenskú prezidentku.
Očakával som však (dnes konštatujem) na poste premiérky od nej oveľa viac (zjav, zovňajšok, verbálna zložka prejavu...).
Má dobrý čas pracovať na sebe. V spolupráci s odborníkmi (slovenčina, zložky komunikácie). A šancu preukázať ozajstnú a úprimnú sebareflexívnu pokoru, ochotu a záujem podrobiť sa odbornému poradenstvu a tréningovým aktivitám (viem, o čom sa zmieňujem).
Jarmo straníckosti (akejkoľvek farby) tej človečici nesedí. Skutočná Prof. Iveta Radičová je v hĺbke svojej podstaty "nadstranícka bytosť". Navyše s dobrým vzdelaním v odbore sociológia a jazykových zručností (na rozdiel od toho aktuálneho, v prezidentskom kresle sediaceho nedovzdelaného a vypočítavého mečiarovského a post mečiarovského fiškála)...
V prezidentských voľbách budem zvažovať aj voľbu Martina Bútoru. S dobrými kontaktmi v americkom zahraničí, vzdelaného, dobre socializovaného, erudovaného a kultivovaného odborníka - tiež v odbore sociológia a zručného diplomata, ktorého Slovensko potrebuje. Ako u mňa vážneho konkurenta Radičovej. On o tom hádam ešte "nevie". Možno „len tuší". Ešte sa definitívne nerozhodol. Udržiava sa však vo svetle verejnosti, čo je nápovedné (pre každý prípad).
Ján Čarnogurský nemá, ako (rád by) slovenský prezident, ktorý už "vypustil kontrolného chrústa" étos. Spolieha, prípadne „skrýva sa" za občiansku podporu. Svojím konaním a jeho dôsledkami pre Slovensko, stratil u mňa, ako tiež občana, morálny a mravný kredit a právo na tento post potenciálne v dôsledku svojich skutkov, už začiatkom deväťdesiatych rokov s pokračujúcimi následkami pre Slovensko a jeho potravinovú sebestačnosť a nielen (privatizácie). Hoc mnohí už áno, ja, nezabudol som. V devastačných a likvidačných politikách voči a proti Slovensku pokračuje Brusel. O zakladateľa KDH a jeho "tieňového predsedu" záujem nemám. V Čarnogurského osobnej výbave „rusofilstvo", ako potenciálne riziko hrozby „ťahu" na východ, chýbať mi taktiež nebude.
Prezidentskému kreslu treba už konečne (!) vrátiť štatút všeobecne akceptovateľnej dôstojnosti, vážnosti, cti a prirodzenej, nie "znásilnenej" a grotesknej úcty.
V prezidentskom úrade chcem už konečne osobu, ktorú budem si nielen ctiť, ale aj vážiť.
