K základnému nepodmienenému príjmu (jeden názor)

Každý pracuje podľa svojich možností a schopností. Nemusí, ale môže. Predpokladá sa, že chce (ak je spôsobilý - zdravie a ostatné atribúty). Nič spoločné s komunizmom, hoc ho úvodná téza pripomína.
Minimálne základné existenčné prežitie každému občanovi zaistí nepodmienený základný príjem - na každú hlavu (bez rozdielu veku a sociálneho postavenia ).
Prácou (v možnosti) si zaistí „vyšší" existenčný a existenciálny štandard, prípadne jeho „vyššiu" nadstavbu. Druh platidla nie je relevantný - vec konsenzu.
Paralelne predpokladám a som za zásadné zjednodušenie daňového a odvodového systému na jedinú - daň z obratu.
Relevantná je hodnota práce - prirovnám ju k cenníku diagnóz a lekárskych výkonov (nákladov na diagnózu) - tá by mala byť rovnaká u všetkých poskytovateľov zdravotnej starostlivosti podľa najnovších dosiahnutých výsledkov lekárskej vedy a podporných vedeckých (technických) odborov - lieky, nástroje, prístroje... pacient (klient) si pripláca len (!) za nadštandard (rozumej ním pohodlie a prídavný komfort trebárs nemocničnej izby...). V reále - cena práce duševnej, fyzickej (akejkoľvek) je zväčša absurdná a nevyjadruje jej reálnu hodnotu, myslím tej práce, ktorú je vôbec možné oceniť.
Bývalo dobrým zvykom, že platidlá boli spravidla kryté prácou, zlatom, aktívami, pasívami, a čo ja viem, čím všetkým - peniaz (bankovka, minca) mali svoju danú a hodnotu. Dnes sa tlačia bezcenné papiere (ba, už aj netlačia - elektronické bankovníctvo a peňažné prevody), tie sú použité na investície, úvery, hypotéky - dlžník ich spláca plus úroky (a perie vlastnou prácou a splátkami vlastného zárobku). Peňažné ústavy ich dostávajú nazad „čisté" a „kryté", plus zisk s úrokov, prípadne navýšenie imania exekučným zhabaním majetku neplatiča - preskočím vývoj k dôsledkom, ktorými sú svetová hospodárska, finančná a dlhová kríza plus recesia a nezamestnanosť.
Údajne sa blýska na lepšie časy... naozaj? A kedy sa ten diabolský kolotoč zvyšovania produktivity práce, rastu rastu, zmnožovania zmnožovania (Havel - pozri blog nižšie - K bitke o minimálnu mzdu) zasekne znova a fatálne?
Marxistická teória cyklických kríz kapitalizmu platí. A k vete, že „...každý stroj, ktorý nahradí človeka, zvyšuje blahobyt spoločnosti a vytvára nové pracovné miesta." (a celému odseku tu): http://www.mises.cz/clanky/zakladny-prijem-alebo-dalsia-socialisticka-absurdita-469.aspx - aj mne sa v pamäti obnoví hnutie luddizmus (anglickí tkáči rozbíjajúci tkáčske stroje ako príčinu ich biedy a straty zamestnania na počiatku priemyselnej revolúcie) - premietam do súčasnosti - vzdelanostná spoločnosť, inovácie, technický pokrok ... raz aj BA automobilku (ťahúň slovenskej ekonomiky) bude riadiť niekoľko operátorov? A neskôr celá výroba bude uzavretá vo vákuu a nebude treba ani upratovačov? Čo potom s ostatnými zamestnancami na ulici a úrade práce?
Zrejme tu ide o konflikt staro s neo marxistami versus liberálny kapitalizmus. A celé sa to rozpadá... 
Zneisťuje ma otázka pôvodu a objemu zdrojov určených na ich prerozdelenie do podoby základného nepodmieneného príjmu - akejsi „sociálnej" dávky. Výšku určí objem (jeho časť) verejných zdrojov. Prepokladám, že jej výška by mala byť pohyblivá - v každom z národných štátov iná, podľa výkonnosti ekonomiky.
Švajčiari údajne pripravujú vlastné referendum o NZP - jeho výška by zodpovedala ich vnútorným pomerom a možnostiam. Zaujíma ma výsledok - referendum sa však môže aj nekonať, alebo, NZP môže byť odmietnutý, podobne ako nedávne referendum smerom k „prehĺbeniu a rozšíreniu" priamej demokracie - odmietnuté, majú jej vrchovato. Aj my, Slováci? 
Výška ZNP musí byť „motivačná" pre chcenie a vôľu pracovať, nemala by viesť k pohodlnosti príjemcu „dávky" (hoc aj môže...) „... stačí mi, viac nepotrebujem...", v závislosti od osobných potrieb každého jednotlivca.
Pochopiteľne, pre slovenské pomery, kde sa skloňujú pojmy životné minimum, dávky v hmotnej núdzi, minimálna mzda, aktivačný príspevok - lákavé. Priam revolučné. Ibaže... aká je (bola by) miera a intenzita politickej vôle vzhľadom na slovenské politické pomery zastupiteľskej (parlamentnej) demokracie a pridávam - mentality (vnútorná výbava) ľudí... Kaliňákovi sa priveľmi nechce..., prípadne preratúva počty petentov k referendu...
A je mi dnes úplne jasno v tom, že SMER nie je ani mačka ani pes - a to celé pod „ľudovcami" (lavírujúci a po moci bažiaci nesystémový populizmus). Za vyššie vianočné príspevky pôjde súdruh Fico na hrad. A za čie, z čoho, súdruhovia?
Hypotéza limitne sa blížiaca k pravde - kapitalizmus nikdy neponúkne prácu všetkým. Socializmus - pracovať musel (!) každý. Oba systémy sú nefunkčné. Politické myslenie (vľavo-vpravo) sa historicky vyčerpalo. Tieto mantinely treba opustiť a vydať sa rovnou a priamou cestou (pri zachovaní všetkých atribútov ľudských práv)... 
Práce pre osobné, zmysluplné, užitočné a spoločné blaho je dosť, spoločenský systém však vyžaduje zmenu myslenia - najmä reštrukturalizáciu individuálneho a spoločenského hodnotovo orientačného systému.
A v tom vidím kľúčový problém.
Osobná poznámka - veľmi dobre si viem predstaviť, že pracujem. A robím prácu, ktorá ma baví, robotu, ktorej rozumiem - a som zároveň pre druhých užitočný (hoc tu a teraz opustím PC) a odbehnem, trebárs, vyčistiť verejné WC, pohrabať lístie v mestskom parku, pokračovať v reštaurovaní stolov pre ktorýsi penzión a bowling bar, rylovať čiusi, i vlastnú záhradu, vrátiť sa nazad a pokračovať v jazykových korektúrach čejsi diplomovky alebo dizertačky, napísať ďalší (ne) geniálny blog, no, bolo by toho viac... (uviedol som len príklad)...ibaže... a môžem poskytnúť ubezpečenie, že nie som v žiadnom strese, frustrácii a deprivácii. Naopak - v úplnej pohode...
Asi tak.
Pokračujme aspoň hypoteticky v diskusii. 
P.S. Toľko na margo Daniel Marko a jeho blog.sme.sk plus príslušenstvo.

Doplnok, poznámka, malá hypotetická úvaha a otázky:
Pripusťme, že som ten, ktorý má záujem o prácu, zaistenie svojej osobnej základnej existencie a jej existenciálne (navyše) zveľaďovanie, nadstavbu a rozvoj, som dobre socializovaný a vychovaný, mám pozitívne pracovné návyky, potrebu byť aktívny a všestranne užitočný...
1. Aký nepodmienený základný základný príjem mi môže "garantovať" Slovensko vzhľadom na výkonnosť jeho ekonomiky?
2. Čo s tými, ktorí atribúty a vlastnosti zmienené v prvom odseku doplnku nespĺňajú, tzn. nechcú, nemajú záujem, nie sú (...)?