Za nedodržavanie kódexu nasleduje sankcia (ak chcete, trest). Čím je kódex prísnejší a presnejší, tým je jeho vymáhanie lepšie, účinnejšie a dokonalejšie.
Každý, kto má moc, danú zhora, či zdola, pevne ju chápe do svojich rúk. A okódexuje. Bez výnimky.
Kódex vzniká a rodí sa v myšlienke. Na počiatku je myšlienka (nápad). Mení sa v slovo. A začne žiť. Vťahuje do seba dobrovoľne i nedobrovoľne jeho adresátov a dobrovoľných i nedobrovoľných dodržiavateľov kódexu. Ten sa stáva imperatívom pre jeho prijímateľov a adresátov. Zaväzuje len tých, ktorí sú kódexom komusi (jeho tvorcovi) podriadení. Zmluvne. I nezmluvne. Tvorcu a autora zväčša nezaväzuje, leda, vymáhaním jeho dodržiavania. Alebo, len neškodne.
Každý, kto má moc nad druhými, ovláda ich svojím kódexom. Zároveň sa riadi kódexom tých, ktorí majú moc nad ním. Tí vyžadujú plnenie úloh na úseku kontroly a dodržiavania kódexu, za úspešné vymáhanie pochvala a odmena, za neúspešné, trest, sankcia.
Sú i takí, ktorí chcú mať a ovládať druhých vo svojej moci svojimi kódexmi, ale, nechcú, aby boli riadení kódexmi tých, ktorí majú moc nad nimi.
Na námestiach protestujeme proti kódexu moci tých, ktorí ním obmedzujú a kódexujú naše slobody a práva na racionalitu, morálku, dodržiavanie mravov a spravodlivosť. Proti tým, ktorí dodržiavanie kódexu od nás vyžadujú, ale sami ho nedodržiavajú. Proti kódexu mocipánov, vládnucich nad našimi kódexmi, tých vo vláde, v parlamente, v prezidentskom úrade, na súdoch. Proti kódexom riadiacim sa veľkých i maličkých, v ich kreslách, kresielkach, stoličkách a stoličôčkach, úradníkov, úradníčkov na všetkých úrovniach vertikálneho i horizontálneho usporiadania našej ukódexovanej a okódexovanej a navzdory tomu, morálne a mravne upadajúcej spoločnosti. Proti tým, ktorí odmietajú tvorbu a prijatie kódexu, ktorým by boli povinní riadiť sa „oni".
Demokracia v dôsledku kódexov moci nad individuálnymi i kolektívnymi právami a slobodami, prepadá sa sama do seba, ako do čiernej diery.
Čím viac táto okódexovaná spoločnosť zákonov (kódexov) vyprodukuje a schváli, tým viac sa nimi zahlcuje. A to sa stále deje. Ale nezaväzuje a nezväzuje ich tvorcov. Na pozadí Novembra rodí sa nová totalita, z ktorej, ako sa zdá, niet úniku. Istá nádej tu je. Na ulici. Na námestiach. Rastie a mohutnie.
Súčasná podoba slovenského parlamentu nemá rada a neznáša „ulicu". Moci „ulice" (námestí) a jej kódexu sa však neubráni. Bude ho musieť voľky-nevoľky, skôr-neskôr prijať a podriadiť sa mu.
Aj provokatéri, extrémisti i "športovci" (fans) majú svoj kódex. Kódex nenávisti a chaosa.
P.S. Orwell by o tom čosi... Každý máme svoje kódexy...
