Riešenie nepadá na moju hlavu ani plecia jednotlivca, leží na bedrách celej spoločnosti. Ako jedinec nie som deus ex machina. Ani líder. Ani vodca. Ani génius.
Nemám hodnoverné odhady, ale približne polovica obyvateľstva je na nete, z toho tretina na sociálnych sieťach. Saturácia Slovenska (najmä obcí) internetom sa ostupne sa zlepšuje.
Ostatní žijú v stave dobrovoľnej relatívnej nevedomosti, nekonfrontovaní s inými tokmi a nosičmi informácií, pohodlne prijímajúci „predžuté" správy z mainstreamových médií. Zvyšok žije v polovedomí až bezvedomí, nechce a nemá záujem vedieť a teda nemá ani tušenie, čo sa vlastne mimo neho deje. Sú "sterilní". Čistí a nevinní. Svoj svet a svet okolo seba vnímajú len cez seba a vlastnú existenciu, nie existenciu spoločnosti v slovenskom, európskom a svetovom rozmere. Deväťdesiat percent z nich len pasívne prijíma rozhodnutia slovenských vlád od roku 1993. Ich prevažná časť pohodlnícky čaká, čo podnikne zvyšok. Ten tvoria aktívni jednotlivci, preferujúci svoje názory a predstavy sólo, alebo do činnosti politických strán, hnutí, občianskych združení, spolkov a mimovládnych organizácií. Plus pomýlení „extrémisti". Často za nich neprávom označovaní.
Informačný zmätok a babylonizácia spoločnosti zo dňa na deň rastie a takmer nik už nevie, kde je „sever". Z mojich pozorovaní (trebárs na fejzbúku) zisťujem prevažujúcu občiansku negramotnosť a pologramotnosť. I to, že akademický titul (vzdelanie) nie je vždy zárukou a garantom vzdelanosti a jej využiteľnosti v samostatnom, diferencovanom a kritickom myslení. Zrejmé je trieštenie spoločnosti na záujmy jednotlivcov a skupín. Potom sa lepšie vládne.
Spoločnosť vlastne spí, občianska spoločnosť neexistuje. A otvorená občianska spoločnosť už vôbec. Pravdepodobne mám iný než väčšinový názor, v kritériách som prísnejší, náročnejší a komplexnejší.
Pokým ľudia ne-občania neopustia už prežité, zjavne kontraproduktívne spôsoby a vzorce politického myslenia a správania - spoločnosť sa nepohne vpred a tobôž nie smerom aj k mnou vysnívanej participujúcej slobodnej a demokratickej Open Society.
Krédom mojich riešení je - zrušenie a zákaz politických strán a hnutí bez rozdielu a systém vládnutia a participácie občana na moci nahradiť moderovaným systémom občianskych snemov na všetkých úrovniach zdola (obec, mesto) cez región (kraj) až nahor - na celoštátnej úrovni. Vrcholovým orgánom moci a zákonodarným zborom by mal byť celoštátny občiansky snem. Volebné obvody a volebný systém platný dnes, je nezmysel a účel, uľahčujúci vládnutie a ovládanie spoločnosti.
Politické strany a hnutia páchajú zlo, ktoré máme denne na podnose. Nemýlia ma ani „odídenci" (sólo „lídri"), ktorí sú vlastne to isté (synonymum) ako mesiášski vodcovia. Nechcem, neprajem si vodcov. Ani "spasiteľov". Zavedú nás znova na cestu do pekla - ich ego je silné, ale prislabé na to, aby samo seba kontrolovalo (sebareflexia, svedomie, autocenzúra) a nedostalo sa postupnými osobnými "úspechmi", populizmom a osobnou popularitou medzi občanmi, vyznávajúcimi náboženstvo svojich volených lídrov - sa pozvoľne, plazivo a nenápadne menia na diktátorov. Po nich ostáva spúšť, prípadne krv. Príklad - Mečiar, Fico a pod.
Svoje vlastné ego ostro a ostražito sledujem a kontrolujem. Do politiky, hoc do nej „kecám" sa nehotujem. Moje miesto sa nachádza v priestore kdesi medzi stoličkou a klávesnicou počítača. A to mi úplne vyhovuje a pre osobné uspokojenie stačí. Bez nároku na čo len jediný cent.
Každé štyri roky sa slovenskí ovčania nechajú dobrovoľne v parlamentných voľbách oplieskavať o ľavé a pravé mantinely slovenského košiara so stále sa zmenšujúcou plochou slobodnej pastvy. Z jedného konca na druhý a späť. Zeleň pastvín šedne, zmenšuje sa a vyschýna. Nik ich nehnojí, nepolieva a neobnovuje. Kedy a kde sa ten diabolský a pekelný kolotoč už konečne zastaví?
Slovensko od negociačných procesov v legislatíve v súvise s jeho prijímaním do EÚ nahromadilo množstvo (mega kvantum) zmätočnej legislatívy, ktorá nám padá na hlavu a nevieme sa už pohnúť (polysémantickosť), strácame sa v nej, plus nevymožiteľnosť práva - už aj slovenské ústavné a ostatné právo sa rozpadáva a mení v prach. Zároveň sa rozpadáva tretia moc v štáte - súdnictvo. Od ústavného súdu až nadol. O kontrole dodržiavania zákonnosti (prokuratúra) a policajnom zbore nie je potrebné čokoľvek pridávať.
Slovensko môže vytvoriť svetový precedens na ceste k vlastnej prosperite. Vyžaduje to však vôľu a najmä schopnosť a spôsobilosť ľudí a ich individuálneho a spoločenského (občianskeho) vedomia na spoločenské zmeny. Na vytvorenie (!) ochranného "segregačného" múra voči dekadentnému a zlyhávajúcemu "liberálnemu" kapitalizmu, tej, už žiadny poriadok a systém nerešpektujúcej diabolskej divočine. Postupne nám oktrojujú svoj, Nový svetový poriadok (New World Order). Zotročovanie a deficity reálnej slobody a demokracie sa prehlbujú. Nahrádzané sú falošnými slobodami a falošnou demokraciou.
Slovensko nevyhnutne potrebuje návrat a späť získanie vlastnej suverenity, ukradnutej potravinovej sebestačnosti návratom k intenzívnemu poľnohospodárstvu (rastlinná a živočíšna výroba plus spracovanie produktov). Musí sa odstrihnúť od dovozu potravinových "bio" šmejdov. Slovensko musí nastúpiť cestu znova spriemyselňovania krajiny. Intenzívnym využitím prírodného bohatstva, počnúc vodou, termálnymi a minerálnymi prameňmi plus podporou a rozvojom zahraničného cestovného ruchu. Nenechať biznis v rukách darebákov. Jednoducho - vrátiť prírodu krajinu a obživu ľudí do stavu zodpovedajúceho času Novembra 1989.
Zlodejov a podvodníkov kriminalizovať a postaviť pred súdy. Nie mečiarovské ani ficovské. Ľudové.
Brusel nám chce ukradnúť už aj vodu. Voda je život. Je neodňateľným základom ľudského práva na život.
Nemám jasnú a ucelenú koncepciu - ako a eko ďalej. Mám však názor, ktorý ponúkam "na trh". Aj so svojou kožou.
Nabádam na úvahu a celospoločenskú diskusiu o priamej demokracii. Použitie a výber prvkov priamej demokracie by však malo byť citlivé, uvážlivé - posilnenie sily referenda upravené novým zákonom, ktorému musí predchádzať zmena ústavy. A jej preambuly predovšetkým (slohová práca pomäteného maturanta).
V zákone o referende musí byť taxatívne riešené čo môže-nemôže byť jeho predmetom.
Na novo prepracovaný musí byť aj výber prípadných priamych zástupcov obcí, miest, krajov vo vrcholovom občianskom sneme Slovenskej republiky. S možnosťou kontroly ich činnosti a plnenia poverení a zároveň, možnosťou ich okamžitej výmeny a primeranej náhrady po ich zlyhaní a strate dôvery svojich voličov. Každému je zrejmá potreba prestavby štruktúry systému štátu a jeho kľúčových inštitútov rozumne, racionálne a úsporne. Vrátiť štátu jeho žiaducu rolu s obmedzenou mierou etatizmu len nevyhnutne zasahujúceho do slobôd a práv občanov. Štát má slúžiť, nie ovládať a vládnuť.
Rozpočtové zdroje získavať z dostatku práce a pracovných príležitostí pre občanov a prerozdeľovať ich podľa prednostných kritérií (život, zdravie, práca, vzdelanie, kultúra, umenie, šport...).
RTVS sa bezpodmienečne musí stať verejnoprávnym médiom.
Ak sme tu pred časom mali vládu partokracie, ktorá je opačným extrémom a zlom, dnes sa politická situácia zjavne mení. V jednom mám jasno. To, čo vyvádza SMER a vláda Róberta Fica, nemá s vládnutím už nič spoločné, naopak, je flagrantnou a intenzívnou koncentráciou moci a návratu k vedúcej sile jednej a jedinej politickej strany - teda, pred November 1989.
Slovensko potrebuje reparát Novembra, pretože po na ňom a po ňom „zaspalo". Po dobu spánku si nechalo ukradnúť takmer všetko nehnuteľné i hnuteľné a necháva si kradnúť už aj svoju dušu, ducha a vlastnú identitu.
Pozorne sledujem mieru a hranicu tolerancie a znášanlivosti Slovákov voči silnejúcemu režimu a mohutnejúcej totalizácii moci a vlády nad slovenskou spoločnosťou. Konštatujem, že je obdivuhodne vysoká. A s pokračujúcim údivom pozorujem, ako sa zo dňa na deň zvyšuje.
Práve prežívame novú kauzu, ktorá prekrýva predošlé. Káuz pribúda. O tri dni spravidla odoznejú do zabudnutia, nahradené ďalšími. Slováci ich vnímajú ako adrenalínový šport.
Potrebujú chlieb a hry. Hry im dodávajú adrenalín. Pekne po dávkach. Ibaže chleba ubúda. Adrenalín ostáva. Aj spravodajské hry. Aj lož, podvod, zlodejina (Slovák Slováka okráda a klame), korupcia a provízie. Aj krachujúce ústavné inštitúcie. Na Slovensku už nefunguje takmer nič.
Ostávajú ešte ledva sa držiace piliere moci. Na hlinených nohách.
Tento štát sa začína uzatvárať sám do seba a pre seba - a prestáva slúžiť ľuďom. Ján Baránek.
Možno sa nechám hibernovať. Iba neviem, na kedy si mám nastaviť budík. Poraďte.
