O tom, že nám budú vládnuť politické strany a hnutia, ktoré si ešte aj sami zvolíme, a ešte ako, sme vtedy netušili.
Slovenská občianska spoločnosť, ak sa ňou tak v jej spánku dá vo všeobecnosti a objektivite vôbec nazvať a nie je len jej nenaplneným snom, prešla vo svojom dvadsaťročnom vývoji totalitným mečiarizmom a v súčasnosti sa nachádza v moci jeho príbuzného z druhého kolena.
Róbert Fico - „Matica musí stáť na čele zápasu o mravnú obrodu slovenského národa." Jej úlohy vidí najmä v budovaní a ochrane slovenského vlastenectva.
Otázky - dokedy ešte má, musí a bude už samostatný „slovenský národ" bojovať o svoju mravnú obrodu? Nemal by sa už konečne pretaviť do slovenskej občianskej spoločnosti? Prečo v rétorike post Mečiara pretrváva a silnie rétorika 19. storočia a ľudáckeho klérofašistického Slovenského štátu?
Vyzdvihovať Maticu, jej význam, moc, silu a kompetencie v týchto súvislostiach vo vzťahu k otázke - kto má byť hlavným nositeľom a príkladom mravnosti, morálky a etiky ak nie politická moc a jej reprezentanti - a rovnako vlastenectva ako sám občan, hlásiaci sa k slovenskej rodovej príslušnosti - je nezmysel a číre politikum založené na zjavnom nacionalizme.
Maticu slovenskú vnímame vo dvoch kontextoch. Historickom (význam a zásluhy) a súčasnom (neurčité a netransparentné pozadie jej existencie a nakladania s finančnými zdrojmi, darmi a verejnými zbierkami).
A preto v ostatnom čase po osamostatnení sa Slovenska nie je najvhodnejším objektom adorácie. Vyžaduje rovnakú sebareflexiu ako katolícky Vatikán.
Premiér alebo nevie, alebo sa mýli, alebo klame. Hodnota ním hlásanej pravdy sa rovná nule. Navzdory tomu riskuje a vsádza na kartu väčšinovej voličskej hlúposti. Žiaľ, na Slovensku to už tak chodí...
K pojmu vlastenectvo - je synonymom patriotizmu a ten je jeho blízky príbuzný kategórii zostreného nacionalizmu. Od neho sa už ľahko odvíja šovinizmus voči iným národom a vlastným spolu štátotvorným menšinám. Aký štát, také menšiny.
Výroky predsedu vlády sú učebnicovým príkladom pritvrdenia nástrojov manipulácie občianskej spoločnosti s cieľom jej rozdelenia, rozštiepenia a neznášanlivosti najmä v období hospodárskej krízy, recesie a nárastu nezamestnanosti, hľadaním jej spoluvinníkov aj medzi jej menšinovými súčasťami.
Slovensko má ďalšiu totalitnú vládu, zvolenú v slobodných a demokratických voľbách. Už nám chýbajú len demarše.
Neverím, že akákoľvek nedemokratická a voči občanom lživá politická moc má patent na doživotie.
Verím, že patent má. Na vlastnú smrť. Sebazničením.
Pred tým spravidla stráca hlavu, súdnosť, objektivitu, totalizuje sa a je schopná udržať si svoju moc a pritvrdiť ju všetkými dostupnými, dokonca aj len pre seba schválenými zákonnými prostriedkami.
Premiér súčasnej slovenskej vlády ohlásil začiatok novej fázy jej vládnutia.
P.S. Pán premiér, kto je adresátom vašich morálnych, mravných apelov a výziev?
Vlastenectvo neodmietam. Dávam mu len náležité miesto. Nevykrikujem ho po námestiach a nebijem sa ním do hrude, je tiché, v mojom srdci. Maticu ani premiéra k nemu nepotrebujem.
