November 1989 nás zastihol 20 rokov po udusení Pražskej jari, obrodeneckého procesu, udalostí po 21. auguste 1968, nástupu normalizačného procesu a Poučenia z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ. Ako významný medzník vo vývoji spoločnosti pred a následne po osamostatní sa Slovenska ako samostatného štátu a neskôr člena Európskej únie a eurozóny.
Alexandra Dubčeka a víziu „socializmu s ľudskou tvárou" je dnes možné vnímať aj ako pokus o transformáciu spoločnosti v duchu ideí sociálnej demokracie. Samotný Dubček ako komunista bol vo svojom vnútri sociálnym demokratom. Ota Šik, ako jeho pravicový protipól, poškuľoval po ekonomike Nemecka, Rakúska a Švajčiarska.
Márny pokus o demokratizáciu spoločnosti už vo svojom zárodku niesol záťaž antagonizmov politiky ľavice a pravice - politik Alexander Dubček versus ekonóm Ota Šik.
Stabilita spoločnosti je v súčasnosti kriticky testovaná krízou a prehlbujúcou sa recesiou. Skúšané sú základné piliere štátnosti a moci. V kontexte vzdelanostnom, kvalifikačnom a odbornom (schopnosť hľadať správne riešenia a rozhodnutia) a zároveň v priereze etickom a mravnom (ľudský faktor).
Spoločnosť je plošne (horizontálne i vertikálne) polarizovaná a diverzifikovaná politickým myslením. Delí sa na politicky pasívnych a aktívnych. Tí prví sa márne vyčleňujú mimo politiku, zasahuje ich na každom kroku a všade, avšak prví i druhí majú volebné právo. Ale nič navyše. Tí, s aktívnejším politickým vedomím volia uvedomelo, tí pasívni buď vôbec, alebo len intuitívne, podľa (i nepolitických) osobných kritérií i ad hoc. Pasívni voliči najviac vyhovujú voleným politickým subjektom a voleným kandidátom. Po voľbách sú jedni i druhí vždy znova odsunutí nabok, aby neprekážali.
Politicky pasívny a neuvedomelý občan si uvedomuje svoj status a márnu snahu nezamestnaného, zväčša sa nezamýšľa nad príčinami, zaradí sa do evidencie nezamestnaných, poberá dávky a tým to spravidla končí a aj pokračuje. Počty nezamestnaných rastú.
Dňa 29. novembra pred 22 rokmi zrušilo Federálne zhromaždenie ČSFR ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ, čo všetka pokroková spoločnosť vnímala ako historický prelomový krok.
Totalitná vláda jednej strany bola nahradená pluralitnou demokraciou, Slovensko sa o dva roky neskôr osamostatnilo a pokračovalo v intenciách doterajšieho systému vládnutia prostredníctvom „demokraticky" zvolených volebných víťazov, politických subjektov, zostavujúcich všetky predošlé i súčasnú vládu.
Po obzretí sa späť by som výsledky priveľmi neoslavoval. Máme síce slobodu slova, pohybu a podnikania, ale, z pohľadu na stav ekonomiky a hospodárstva našej vlasti niet dôvod na bujaré oslavy. Dezolátny stav spoločnosti celkove aj v morálnom priereze, nástup krízy v r. 2008 a prehlbujúca sa recesia ho len v otázkach životaschopnosti a prežitia iba potvrdzujú. Malá a slabnúca ekonomika tobôž. Jej stagnácia bude pokračovať.
Po zrušení Čl. 4 Ústavy ČSFR o vedúcej úlohe KSČ na Slovensku zaznamenávame opačný extrém, novú totalitu, len zdanlivo demokratickú - vládu partokracie. Ako ubiehajú roky nášho „slobodného a demokratického štátu" v osvetí európskych a transatlantických štruktúr, neuvedomili sme si, že nám ktosi odopiera právo možnosti kontroly vládnutia, priebežné právo participácie na moci a vládnutí. Sú to práve tí, ktorým sme doma ako voliči dali moc do rúk nad našimi životmi a vlastnou krajinou a po voľbách sme sa o naše osudy prestali zaujímať a boli vládnucou mocou z politického života vytesnení.
Systém vládnutia prostredníctvom partokracie sa reálne aj historicky vyčerpal. Na oltár celospoločenského dobra neprináša a neprinesie už nič nové. Stranícke politické myslenie je scestné. Usiluje o väčšinovú moc. Dôsledkom je valcovanie menšín. Stojíme pred novou skutočnosťou, ktorú treba riešiť. Politické strany a hnutia sú spoločenským zlom. Škodia spoločnosti, rozdeľujú ju a polarizujú.
Väčšina nie je nositeľkou pravdy, iba moci, s ktorou si presadzuje svoje vlastné krátkodobé pravdy na úkor menšín, čím ich stavia proti sebe. Toto sa udialo úplne legálne v marcových predčasných parlamentných voľbách. Sme bezmocnými svedkami „uvádzania" výsledkov tejto „demokracie" do života v oblasti daňovej a odvodovej politiky, sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, pracovného práva, zdravotníctva, školstva a pod. Tie sú pri ich uvádzaní do života konfrontované s realitou.
Výsledky mylných a nekompetentných rozhodnutí spravidla zlyhávajú na spôsoboch dosahovania politických cieľov a na sebazahltení vlastnou mocou.
Porovnajme si okolnosti nástupu moci Lenina, Hitlera, Gottwalda, Dubčeka, Svobodu, Smrkovského, v novodobej histórii Slovenska najmä dvoch - Mečiara a Fica. Prečo? Lebo si to úžasnými „ideami" a hlásaným populizmom zmanipulovaná a nadchnutá väčšina priala. Väčšina potrebuje vodcu, bez ktorého sa nezaobíde. Samostatné autentické diferencované a kritické myslenie jednotlivca bolo a je valcované a udupané víťaznou zmanipulovanou väčšinou. Potlačený a vytesnený jednotlivec odchádza do „mlčiacej anonymity".
Zvláštnym fenoménom je označovnie jednotlivcov a skupín, volajúcich po občianskych a ľudských právach ako nositeľov extrémizmu tými, ktorých konanie je samé o sebe protiľudové, smeruje proti ľudským právam a je extrémne nečinné (problém asociálneho a antisociálneho správania sociálne neprispôsobivej a sociálne nezaradenej časti občianskej spoločnosti).
Tieto aspekty a hrozby zmietajú spoločnosť a sporadicky sa napĺňajú zľava doprava, od mantinelu k mantinelu každé štyri roky.
Spoločnosť nedokáže a nevie napredovať jedinou rovnou a spoločnou cestou, na princípe zjednocujúceho celospoločenského konsenzu.
Môj pohár pretiekol v dôsledku posunu deja a podiele súčasnej vlády na predbežnom a nič dobré neveštiacom spore veci medzinárodnej arbitráže Slovenska so súkromnými zdravotnými poisťovňami, bez ohľadu na prvotného hýbateľa tohto škandálu, daňovej, odvodovej politike a zákonníka práce, stave zamestnanosti a jej prognóz, zdravotníctva, školstva, spravodlivosti a správania sa nikým a ničím neohrozenej väčšinovej vlády, ktoré do budúcnosti neveští nič dobré a nedajú sa očakávať žiadne pozitívne zmeny vo vládnutí.
Vláda Róberta Fica by mala dobrovoľne svoje vládnutie predčasne ukončiť a odovzdať moc do rúk občanov Slovenska.
Dôvodom je nekompetentné vládnutie pomýlencov „sociálnej demokracie" pokračujúcim poškodzovaním záujmov Slovenskej republiky, páchaním ďalších a ďalších defraudačných a nevratných škôd, v pokračovaní zadlžovania budúcich generácií, trvajúcom poklese životnej úrovne väčšiny ďalšími „istotami" postihovaných osôb a rodín v hmotnej i duchovnej oblasti.
Vláda väčšiny v konštelácii (jednočlenná koalícia v drvivej početnej versus „habkajúca" opozícia) obe sú primárnym zdrojom celospoločenského napätia, horizontálnym postavením jednotlivcov a skupín proti sebe.
Tým sa zároveň preukázalo, že rozhodnutie väčšiny nie je nositeľom pravdy, iba moci, sústredenej do rúk skupiny vyvolených.
Zároveň si neprajem predčasné voľby typu „Marec 2012" a voľby podľa doterajšieho volebného systému, na ktorom sa ako volič odmietam podieľať.
Prajem si zmenu systému a spôsobu vládnutia prostredníctvom politických strán a hnutí, vypracovanie úplne novej občianskej ústavy so zákazom činnosti všetkých starých, staronových a budúcich nových politických strán a hnutí, ktoré sú všetky bez rozdielu nositeľmi spoločenského zla, stresu, frustrácií a deprivácií vo všetkých oblastiach slovenského spoločenského vedomia a bytia, zodpovedné za korupčné správanie a živnú pôdu inak nepolapiteľného gorilizmu.
Vláda Róberta Fica sa v dôsledku „emočného afektu" väčšiny voličov zmenila na vládu boľševizmu na úkor oprávnených záujmov, ľudských práv a potrieb menšinových súčastí slovenskej spoločnosti, ktoré sú rozhodnutiami väčšiny diskriminované.
Podobný fenomén bol nedávno zaznamenaný v Česku, infiltráciou KSČM do komunálnych prostredí a štruktúr štátu. Počet voličov Smeru rastie. Časť z nich, najmä skôr narodených "nostalgikov" socializmu sa pravdepodobne preformuje na voličov KSS. Všetci chcú to isté - poriadok, primeranú životnú úroveň a prosperitu Slovenska.
Veľkou a neodpustiteľnou chybou po Novembri bola hrubá čiara, pod ktorú sa ako legálna dostala aj scestná ideológia komunizmu so žijúcimi nostalgikmi „socializmu", čakajúcimi na príležitosť. Ktože ju tam ponechal? Ako čo? Ako prípadnú „rezervu" v zálohe? Predbežne a aktuálne - voliči Smeru sú vlastne zväčša bývalí komunisti, neskôr Mečiarovci. Čakajú na „novú príležitosť". Vytvárajú im ju práve praktiky nimi volenej terajšej vlády. Alebo - že by..? Do hlavy voliča nevidno.
Tieto aspekty a hrozby zmietajú spoločnosť a sporadicky sa napĺňajú zľava doprava, od mantinelu k mantinelu každé štyri roky. Pravo-ľavé myslenie stratilo zmysel. Slovensko potrebuje len jedno myslenie. Spoločné. Rešpektujúc vedecké poznanie, historickú skúsenosť a nie nekvalifikovanú vôľu a „úžasné nápady" politikov, často psychicky narušených osobností bez morálky, osobnej zodpovednosti a svedomia.
S prehlbujúcou sa recesiou, postupným a pozvoľným zlyhávaním funkcií štátu rastie celospoločenské napätie. Vzniká „pluralitné" a diverzifikované hnutie odporu na fejzbúku, množia sa „osamelé" verejné protesty na námestiach slovenských miest. Do ulíc a na námestia vyšli a do štrajku vstúpili učitelia.
Vyjadrujem osobnú podporu intelektovo vyspelej časti „mlčiacej väčšiny" aby sa aktivovala a podieľala na a v procese tvorby nového systému a spôsobu vládnutia prostredníctvom celospoločenských diskusií, snemov a ich spoločných konsenzuálnych výstupov, predkladaných verejnosti.
Všetkým aktivistom spoločenských diskusií a snemov - vystríhajte sa falošných prorokov infiltrujúcich sa medzi vás s cieľom akýmkoľvek spôsobom poškodiť ich celospoločenský záujem a význam, ktorí vás budú chcieť rozbiť, rozoštvať, postaviť vás proti sebe, vnášať svoje „ideológie" a úžasné „nápady", ktorí si chcú budovať svoje nové politické strany a hnutia, populistov, klamárov a podvodníkov.
Súčasťou tohto celoslovenského spoločenského obrodného procesu nech sú nanovo pomenované, definované a artikulované základné piliere moci postavené na troch základných a životne najdôležitejších východiskách starostlivosti štátu o svojich občanov, ktorými sú ZDRAVIE, VZDELANIE, PRÁCA. Od nich sa odvíja ostatné blaho spoločnosti.
Prechodné obdobie by mala preklenúť dočasná úradnícka vláda zložená z apolitických odborníkov, prednostne ekonomických technokratov, ktorí zabezpečia hĺbkový, reálny a pravdivý ekonomický audit hospodárenia štátu vo všetkých oblastiach jeho fungovania a inštitucionálneho života. Dočasná vláda verejnosti predloží výsledky celospoločenského auitu s návrhmi východísk a spôsobov ozdravenia štátneho rozpočtu a zjednodušenia štátneho byrokratického aparátu riadenia, kontroly a rozhodovania. Nech celospoločenský snem rozhodne o ďalšom postupe.
Po dôslednom „vyčistení stola" môže začať proces kreovania vlády spoločenského ozdravenia.
Členov úradníckej vlády je potrebné vyberať podľa apolitického kľúča. Niektoré persóny pôsobiace kade-tade v politických stranách môžu byť vhodnými kandidátmi po splnení podmienky odstrihnutia sa od svojich politických strán, bytostného „vyviazania sa" a odrezania od akýchkoľvek straníckych aktivít. Ďalších treba starostlivo a obozretne vyberať zo všetkých oblastí vedy, spoločnosti, kultúry a umenia. Aj z radov mlčiacich anonymov. Mnohí z nich v sebe majú dobrý kvalifikačný, odborný, mravný a morálny potenciál.
Slovensko potrebuje novú, občiansku ústavu. Súčasná je zastaralá, ako základný zákon štátu v jeho postsocialistickej fáze sa vyčerpala, v jednotlivostiach je nefunkčná a blokuje napredovanie Slovenska vo všetkých vrstvách spoločenského vedomia a bytia.
O päť minút dvanásť na Slovensku už bolo. Pred marcom 2012. Úplne zbytočne a márne som kade-tade vykrikoval, že marcové voľby sú nelegitímne. Môj krik zanikol v huriavku samotnými organizátormi zbabraných antigorilých protestov...
Šanca na úspešný boj s korupčným správaním politikov, ich vazalov a donorov klesá premárneným ubiehajúcim trvajúcim systémom politického vládnutia, stojí a padá na existencii politických strán a hnutí. Všetkých a bez rozdielu.
Slovensko sa nezdvihne z prehlbujúceho sa marazmu, kým neopustí ideovú platformu pravého a ľavého spôsobu myslenia.
V procese spoločenských diskusií a snemov vystríhajme sa sexi „vodcov" a „charizmatických osobností". Sú v podozrení ako psychicky narušené persóny, hoc sa nám javia ako pohodové a vyrovnané a ako dobrí rétori. V ich prítomnosti sa mi ježia všetky chlpy. Obzrite sa do minulosti - a na všetko, čo v celosvetovom meradle popáchali a spôsobili.
Trnavský snem strany Smer mi vyvolal zimomriavky svojou podobnosťou s pasienkarskymi mítingami a rovnako kultom jedného muža.
Žiaľ, Slovensko trpí väčšinovou diagnózou - nesamostatnosťou a nutkavou potrebou mať „zapálených" vodcov. Slováci ľahko vzplanú a okamžite prestanú racionálne myslieť. A radi oduševnele a bezducho vykrikujú heslá. Zväčša neschopní artikulovať zložitejšie vety. Aj na fejzbúku sa zväčša vyjadrujú esemeskovite. Mnohí nemajú názor. Človek bez názoru sa rovná človek bez tváre. Sú schopní len súhlasiť alebo nesúhlasiť. A nechať sa viesť. A viacerí „chytráci" sa potom radi "zvážajú" na každej „novej vlne".
V postsocialistickej ére „socialistického kapitalizmu" na Slovensku sú „socialistické" tendencie versus „kapitalizmus" markantne vyhrotené pod Ficovou boľševickou vládou. Tá bezohľadne, hluchá a slepá, valcuje ostatnú časť spoločnosti počtom svojich parlamentných hlasov. Tým sa sama seba, priam učebnicovo, tlačí do neodvratnej záhuby. Zanechá za sebou spúšť a všetko sa opakuje odznova a od začiatku. Na troskách odmietnutého a likvidovaného ďalšou vládou, stávajúcou z ďalších „demokratických" parlamentných (komunálnych) volieb v štvorročných cykloch.
Nič nové neprinesie a reálne nenaplní očakávania ani „Nová väčšina", ktorá už vo svojom názve nesie ďalší boľševizmus, podobne SaS, hoc aj po výmene predsedu. Rovnako ani ostatné „nové" formujúce sa strany a straničky. To bude všetko na jedno brdo, iba "mozartovské" variácie na jednu a tú istú ľúbivú tému...
Len štekajúca, bezmocná, impotentná a habkajúca opozícia ma tu a teraz zaujíma najmenej.
Ozdravný a obrodný proces by sa mal začať a pokračovať súčasne s prípravou celospoločensky a konsenzuálne formulovaného, jasne a zreteľne artikulovaného dokumentu Poučenie z krízového vývoja spoločnosti a politiky na Slovensku po Novembri 1989 a vzniku samostatnej Slovenskej republiky.
Matematika, ekonomika a ekológia trvale udržateľného života človeka a spoločnosti je v celej totalite jej vedomia a bytia raz pre vždy daná. Kam sa len pozrieme, do histórie i súčasnosti, platí. Iba nie vždy a všade sa napĺňa.
Už nečakajme. Čas sa naplnil. Tu už „ide o naše životy". A životy našich detí a vnúčat.
