Moje obavy v prípade Malinová čiastočne zmiernilo stanovisko slovenských psychiatrov, ktorí verejne prezentovali svoj názor na retroaktívne posúdenie duševného zdravia Malinovej. Na jeho pozadí cítiť aj ich oprávnené rozhorčenie.
Inak by som ich dôvodne rozšíril o názor, že za „posudkami" a „diagnostikami" sa skrýva „objednávka". Aj možnosť zneužívania týchto vedných disciplín v totalitných, post totalitných a pseudo demokratických spoločenských zriadeniach... Ostaňme doma. Trebárs pri prípade Malinová.
Akú charakteristiku, posudok, profil, diagnózu si zasluhuje slovenská prokuratúra navyše bez „pána"...?
Nemal sa pred tým, než požiada súd o ústavné pozorovanie pani Hedvigy, prokurátor Jaroslav Kozolka, oprieť o stanovisko Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, než sa „pustí" do čohosi, čo z odborného lekárskeho hľadiska i logiky veci nemá šancu na úspech (očakávam zamietnutie návrhu aj krajským súdom)?
Ďalšia šanca na stratu reputácie Slovenska v zahraničí. V prípade Malinová by Slovensko nemalo najmenšiu šancu obhájiť svoje bezprecedentné konanie, prieťahy, manipulácie a neschopnosť vec rýchlo vyšetriť a kauzu uzavrieť.
Čo si napriek tomu chcú dokazovať Kaliňák a prokurátori? Za každú cenu poprieť, že zlyhali? I za tú, že pani Hedviga Malinová Žáková, už manželka a matka, je pod sústavným psychickým tlakom, stresom, napätím a v stave pokračujúcej deprivácie jej najbližšej rodiny a dvoch svojich detí?
Je možné zlyhanie orgánov štátnej moci označiť inak, než štátny teror so znakmi politického podtextu a sadistickej úchylky mocných? Prečo stále provokujú? Koho? Nemali by sa radšej „zdekovať"? Ich konanie je nezodpovedné a ešte aj cynické.
Vinná - nevinná, klamala - neklamala to je jedno. Už to malo byť dávno zmetené zo stola. Ešte skôr, než pravda dokrivká a dohoní rýchlejšiu lož. A vysvitne, že to bol komplot i to, prečo doň vstúpila a vstupuje politická moc, kto za tým stojí a prečo naďalej kryje štátny politický extrémizmus (Roman Kvasnica SME 25.08.2012).
A Kaliňák tak, ako na počiatku vyšetrovania (ako neoprávnená osoba) sa vo veci stále neprípustným spôsobom angažuje ako ten, ktorý pozná pravdu? Ako môže tento človek jedným dychom tvrdiť, že do vyšetrovania prípadu Gorila nijako nezasahuje? Fico nemusí. Má na to Kaliňáka. Môžu toto podozrenie obaja páni vyvrátiť?
Kedy konečne zodpovední a nielen v tomto prípade, ponesú nielen politickú, ale aj osobnú zodpovednosť?
Chcem zároveň veriť, že môj názor na protagonistov a činovníkov v oblasti znaleckého dokazovania na úrovni diagnostík duševného zdravia si poopravím.
K akcii Hedviga prepáč (!) pripájam sa bez akéhokoľvek zaváhania.
