Treba dosiahnuť právny stav ich zrušenia a zákazu zmenou ústavy a zákonom. Nič spoločné (!) s návratom k totalite. Ide o nevyhnutné „vyčistenie politického stola". Navodenie stavu ku dňu zrušenia vedúcej úlohy KSČ (KSS) slovenskej spoločnosti po Novembri 1989. Slovensko potrebuje reparát Novembra a „nežnej".
Koalično - opozičný systém a spôsob vládnutia prostredníctvom politických strán a hnutí po Novembri 1989 dostal Slovensko do rovnakého marazmu ako vláda jedinej a preto „najlepšej a najpokrokovejšej" komunistickej strany pred Novembrom a „nežnou" revolúciou.
Federálne zhromaždenie na pozadí „vízie" slobodnej a demokratickej spoločnosti schválilo vypustenie článku 4 v ústave o vedúcom postavení komunistickej strany, zmenilo článok 6 o postavení národného frontu ako záväzku spoločenských organizácií a politických strán pod vedením KS a článok 16, týkajúci sa uplatňovania marxizmu-leninizmu v politike, vzdelaní a výchove. Tieto zmeny ukončili 40-ročný monopol komunistickej strany a umožnili vznik nových politických strán a politickej plurality.
Ľudia si však vo svojej amnézii avšak v dobrej viere neuvedomujú, že všetko, čo ponúkajú aj nové, formujúce sa zoskupenia, tu už bolo bez toho, aby sa to, čo sľubovali tie predošlé naplnilo. Ponúkajú len to, čo tí pred nimi nesplnili.
Slovenská spoločnosť je zmietaná vľavo, vpravo a nazad, od mantinelu k mantinelu ako ovce v košiari a občania, voliči, každé štyri roky volia utopickú pomyselnú spásu podľa nových „pokrokových" a fiktívnych (falošných) „demokratických" princípov kýmsi, im, po dobu ich ponovembrového spánku a straty ostražitosti podhodeného politického pluralizmu.
Prínos a dôsledky činnosti politických subjektov pre spoločnosť sú vždy úplne iné, než tie, ktoré politické strany a hnutia vždy pred parlamentnými voľbami sľubovali.
Partokracia je opak monokracie. Jedna totalita nahradená druhou. Obe nemajú nič spoločné so skutočnou a pravou demokraciou. Slovensko sa nachádza v stave spred Novembra 1989 návratom k boľševizmu a totalitnej vláde jednej politickej strany.
Myslím si, že politické strany a hnutia úplne stratili svoje opodstatnenie, historicky aj vecne sa vyčerpali, prestali byť reálnou kľúčovou politickou silou, ostali ňou len navonok, lebo to, čo vyvádzajú, je len politikárčenie a mocenský boj.
Politické strany a hnutia neprinášajú spoločenský osoh a prospech, nemajú už ľudí čím osloviť, pretože všetko, aj to, čo ponúkajú nové zoskupenia tu už bolo a bez toho, aby sa naplnili ich predvolebné sľuby a volebné programy. Táto forma politického boja nie je nič iné, len politický boj o väčšinovú moc a vládu nad spoločnosťou. Politické strany a hnutia prinášajú len adrenalín, konflikt, svár, napätie, stres, frustrácie a deprivácie naprieč celým politickým spektrom spoločnosti.
Slovensko sa neposúva vpred, ale iba prešľapuje z miesta na miesto a čelí nočnej more EÚ, eurozóny, svetovej hospodárskej, finančnej a dlhovej kríze, na vzniku ktorej nemá vinu. Má. Znáša priame dôsledky neuvážlivých politických rozhodnutí predošlých vlád (mečiarizmus versus dzurindizmus) a dnes - post mečiarizmus vlády Róberta Fica.
Politické strany a hnutia nemajú nič spoločné s vôľou ľudu. Uchádzajú sa o voličskú priazeň pred voľbami a po nich sa stávajú politickými subjektmi uzavretými do seba, mimo spoločnosť a jedinou ich túžbou je boj o moc. Záujem voličov ostáva mimo, ego súperiacich politických subjektov je silnejšie, zahlcuje sa samé do seba, dostáva sa do autu a mimo záujem spoločnosti. A tá sa len bezmocne prizerá, čakajúc s novou a falošnou nádejou na ďalšie parlamentné voľby.
Ego politikov je príčinou vnútorného straníckeho boja „silných" osobností, čo spôsobuje ich rozklad a sebazničenie. Na troskách samo zničených strán a hnutí vznikajú odštiepeneckým spôsobom nové.
Tento proces nebude mať koniec a bude beznádejne pokračovať každé ďalšie štyri roky.
Slovensko sa musí pretransformovať na reálny, nie fiktívny demokratický systém otvorenej občianskej spoločnosti, rovným dielom participujúcej na právach a povinnostiach vo vzťahu k jednotlivcom, rodine, spoločnosti a štátu.
Riešením je zmena politického systému, spôsobu a kontroly vládnutia. Reparátom Novembra a „nového začiatku".
Slovensko však na takúto zmenu musí mentálne, politicky a občiansky dozrieť. Zmenou spôsobu a vzorcov politického a občianskeho myslenia. Transformáciou na otvorenú, aktívnu a participatívnu občiansku spoločnosť.
Všetko je v rukách občana.
P.S. Osobná poznámka - v sekulárnom zmysle som apolitický nestraník. Moje politické myslenie je očistené od „vľavo-stred-vpravo". Posúva sa rovno, priamo - vpred. Do politiky sa nechystám, som v nej len tu, v priestore kdesi medzi stoličkou a klávesnicou počítača.
V časovom horizonte regionálnych, prezidentských, komunálnych a budúcich parlamentných volieb, som pevne rozhodnutý nevolič.
