Nová slovenská ústava by mala byť produktom konsenzuálnej kreatívnej spoluúčasti všetkých slovenských občanov na jej tvorbe a prijatí. Národný princíp (preambula) by mal byť nahradený občianskym, potvrdzujúc jej občiansky charakter.
Predkladám verejnosti čiastočný (inšpiratívny) náčrt možných zmien, vyžadujúcich odborný zásah ústavných právnikov. Sám ním nie som, teda kritika mojej „opovážlivej" nekompetentnosti je bezpredmetná.
Podmienkou spoločenských zmien je aktívna a otvorená občianska spoločnosť priamo participujúca na vládnutí, moci a kontrole moci a vládnutia.
Nové znenie ústavy predpokladá zmenu nepriamej (zastupiteľskej) parlamentnej demokracie na vládu ľudu s využitím prvkov priamej demokracie. Národná rada SR sa v novom náčrte ústavy mení na celoštátny (štátny) Občiansky snem.
Súbežnou podmienkou je úplné vypustenie pojmov politické strany a hnutia zo znenia ústavy v sekcii politická súťaž a nástroje.
Výňatok z aktuálneho znenia ústavy - Čl. 2
(1) Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.
(2) Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.
N á v r h
(1) Štátna moc pochádza priamo od občanov a vykonáva sa prostredníctvom občianskych snemov, nimi volených zástupcov a referenda.
(2) Občania, štátne orgány a orgány samosprávy môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(3) Samozrejmosť. Redundantné (nadbytočné).
Zrušenie a zákaz politických strán a hnutí parlamentnou cestou je utópia. Bez možnosti krytia politickými subjektmi by väčšine politikov odpadol dôvod ich vstupu do politiky. O spôsobe prevzatia moci v štáte rozhodnú občania.
Náčrt nového znenia zmienených častí ústavy nepozná pojem politické strany a hnutia. Na dôvažok - nepočíta s nimi ani v Čl. 29 o združovaní občanov (v ostatnom čase sa odídenci z rozštiepených politických strán uchyľujú do občianskych združení - kukla, larva, než sa z nich vyvinú nové politické strany a hnutia). Porušujú tak Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov, §1 odsek 3 písmeno a, podľa ktorého občianske združenia a spolky nesmú vyvíjať politickú činnosť. Ministerstvu vnútra to zrejme neprekáža. A pokojne dopustí, aby príslušné OZ (Radoslav Procházka) dostalo od štátu dotáciu na činnosť (pre začiatok) ako nevinné apolitické občianske združenie.
Výňatok z aktuálneho znenia ústavy - Čl. 29
(1) Právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach
(2) Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich.
(3) Výkon práv podľa odsekov 1 a 2 možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných.
(4) Politické strany a politické hnutia, ako aj spolky, spoločnosti alebo iné združenia sú oddelené od štátu.
N á v r h
(1) Občania majú právo zakladať spolky a združenia podľa svojich záujmov a potrieb.
(2) Občianske združenia a spolky sú oddelené od štátu.
(3) Občianske združenia a spolky môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
(4) Výkon práv podľa odsekov 1 a 3 možno obmedziť len zákonom a v prípadoch (...)
Ako je zrejmé z návrhu úpravy - Čl. 29 pojem politické strany a hnutia vôbec nepozná.
Obecné, mestské a vyššie územné zastupiteľstvá budú nahradené samosprávnym prvkom priamej demokracie - občiansky snem a Národná rada SR celoštátnym občianskym snemom ako najvyšším zákonodarným zborom.
Do vrcholového celoštátneho snemu budú delegovaní vybraní (volení) zástupcovia občianskych snemov nižších samosprávnych úrovní. Základné črty občianskych snemov ich charakter, úlohy, poslanie a zmysel pre slovenskú občiansku spoločnosť vymedzí nová ústava a podrobnosti upraví zákon.
Iné a ostatné prvky charakteru štátu a ústavného zriadenia SR predbežne nezmieňujem. V tomto článku som sa pokúsil načrtnúť základné a kľúčové prvky novej demokracie na Slovensku so zreteľom na priblíženie sa k niektorým prvkom priamej demokracie.
Práca na zmene ústavy vyžaduje tímovú prácu odborníkov na ústavné právo a kvalifikovaný prístup všetkých aj ostatných a zainteresovaných občanov, ktorí by svoju novú Ústavu Slovenskej republiky schválili v celoštátnom referende a slávnostne uviedli do života.
P.S. No, v podobe, v akej sa nachádza, by som ju rozhodne nešetril. Už aj čo len vo vzťahu k ústavnému pojmosloviu a právomociam prezidenta - dnes už „mŕtvy" prípad Čentéš...
