Prezident trpí osobnou schizmou, pretože
a/ vlastný záujem o „objektívne a nestranné" rozhodnutie ústavného súdu háji aj voči samotnému ústavnému súdu,
b/ zároveň s rovnakým odhodlaním háji záujmy vládnuceho Smeru "akoby jeho člen" a stranícky prezident.
Ivan Gašparovič i vládnuci Smer sa stavajú nad ústavný súd a pokúšajú sa ovplyvniť jeho rozhodnutia vo svoj prospech, pričom prezident nie je účastníkom konania.
Dôvod je zrejmý - Smer ani Gašparovič si ruka v ruke neželajú rozhodnutie ústavného súdu v prospech Jozefa Čentéša.
Stáva sa z toho "hra na kto z koho" s minimálnym zreteľom na dôsledky.
V ústavnej kauze Čentéš stoja proti sebe dve veľké dvojité a ješitné egá. Prezidentovo a Ficovo versus Čentéšovo a opozičné.
Obaja súperi (Čentéš a Gašparovič) by svoje podania na ústavnom súde mali stiahnuť a slovenská politická reprezentácia by sa mala pribrať k novej voľbe generálneho prokurátora.
Z predošlého konania a rozhodnutí sú prinajmenej ako indície dôvodné pochybnosti aj o nestrannosti, nezaujatosti a nezávislosti ústavného súdu, ktorý po pokračujúcich atakoch z oboch strán nebude spôsobilý vytvoriť ten "správny" senát.
Poznámka na dotvorenie reálneho obrazu prokuratúry - vyšetrovanie D.Trnku v kauze Glance House GP odstúpila KP Trnava po tom, čo sa vyšetrovania vzdal aj ÚŠP. Prípad prevzal Ľ. Klčo, šéf KP Trnava, ktorého do funkcie v r. 2004 ustanovil D. Trnka. Námietku voči možnej zaujatosti Klča voči Trnkovi nepodal nik, zrejme nemal kto. Trnka nemá dôvod.
Z toho plynie hypotéza vyplývajúca z doterajšej skúsenostnej praxe, že Dobroslav Trnka z vyšetrovania vo veci vzíde ako nevinný a čistý. Tak, ako to na Slovensku zvyčajne chodí (tým netvrdím, že je vinný a rešpektujem prezumpciu neviny).
Ako jednotlivec a občan strácam voči tomuto politickému systému a spôsobu vládnutia pokračujúcou uzurpáciou moci jednou boľševickou politickou stranou aj ostatné zvyšky osobnej dôvery.
Gašparovičovo „Stali sme sa tými, ktorí riadia život svojich občanov" (Budapešť 20.02.2013) pre mňa vyznieva ako desivý horor.
