Páni Drgonec, Mazák a Trimaj sa domnievajú, že rozhodnutie prezidenta nevymenovať Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora je nedôvodné, svojvoľné a osobné. Tretí z nich v ostatnej relácii Večer pod lampou prejudikoval rozhodnutie ústavného súdu vo veci ústavných sťažností prezidentom ohrdnutého kandidáta aj s možnými ústavnoprávnymi dôsledkami.
Ich názor zdieľajú ďalší právnici i neprávnici z politiky i mimo nej, celá opozícia, podobný názor má aj časť ústavných sudcov, väčšina zo zákona povinne „nezávislého" a preto mlčiaceho súdneho a prokurátorského stavu, ostatných činovníkov práva mimo súdov a prokuratúry a na dôvažok, prakticky celá vyjadrujúca sa, aj navonok mlčiaca občianska verejnosť.
Opačný názor a presvedčenie má „len" parlamentná a väčšinová korporácia strany Smer, jej prezident (akoby jeho člen) i Róbert Madej, predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu. Slovenská spoločnosť je už riadne spolarizovaná a začína byť zrejmé, že zodpovednosť nenesie „znova živý" opozičný „zlepenec", ale svojím rozhodnutím „prezident hlavy štátu". Štátom je strana Smer a hlavou jej vodca. Zlepenec oživil a znova dal dokopy Fico, voliči Smeru a v predmete sporu rovnakým názorom zjednotená opozícia.
Prinajmenej od čias Gottwalda až k Husákovi je Ficov výrok, že konanie opozičného „zlepenca" je priamym útokom na štát až mrazivý a posúva správanie a rétoriku predsedu Smeru priam učebnicovo odkiaľsi-kamsi...
Totalitné tendencie v post novembrovej politike aj v roku dvadsiateho výročia samostatného Slovenska sú v jeho dejinách ostávajú, silnejú a vyplývajú z mocenskej povahy politických strán a hnutí. Na pozadí psychológie pudov sebazáchovy a sklonov k moci, vládnutiu a ovládaniu, v súbehu s osobnými motiváciami a pohnútkami persón vstupujúcich do politiky a jej reálnych činovníkov.
Príznačným je psychický stav "uchvátenosti" dotknutých vlastnou mocou a úžasnosťou, s jej dlhoročne sa rozvíjajúcou progresivitou, často až do vlastného politického a ľudského sebazničenia činovníkov moci...
Okrídlený výrok Václava Havla, že „Pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou" je v systémoch a spôsoboch vládnutia prostredníctvom politických strán a hnutí utopistickým bonmotom. Po dvadsiatich troch rokoch od „nežnej" konečne dosnívajme a prebuďme sa.
Pravda je subjektívne politikum, presadzované každé štyri roky mocenskými nástrojmi práve vládnucich politických síl a zmieta spoločnosť pravo-ľavým mantinelizmom.
Pod pláštikom demokracie prebieha boj o moc v štáte na pozadí post mečiarizmu. Nebezpečne sa dotýka ústavy, ústavnosti, troch pilierov štátnosti (zákonodarná, výkonná a súdna moc), pozície prezidenta, postavenia prokuratúry voči polícii a súdnej moci, podmienok a možností výkonu práva a jeho vymožiteľnosti.
Povestný valec zo Zlatej Idky vykonal svoju prácu takmer za jednu noc. Po jej vykonaní zničený nebol. V pojazdnom stave vyčkal na voličov Smeru. V jeho kabíne dnes sedí a pomaly ho posúva vpred predseda vlády a asistuje mu prezident.
Strategickou kótou boja o beztrestné a nekontrolované udržanie si moci na slovenskom „námestí nebeského pokoja a zvláštnych istôt" podľa Fica je prokuratúra a osoba generálneho prokurátora.
Prokurátori nie sú slobodní a nezávislí. Ich „apolitickú" prácu kontrolujú riaditelia odborov prideľovaním a odnímaním vecí, s právom veta generálneho prokurátora. O Čentéšovi mlčia z existenčných dôvodov, aj pre monokratický prokurátorský systém.
Česi majú štátne zastupiteľstvo, Slováci naďalej stalinský model. Aj preto je ubezpečovanie verejnosti, že v prípade Gorila má polícia a prokuratúra „voľné ruky" lož.
Zmenu postoja a postup predsedu vlády k novej voľbe kandidáta na generálneho prokurátora spomalil aj odmietavý postoj možných adeptov voľby. Fico svoju bojovú ofenzívu a postup predbežne pozastavil do vydania predbežného opatrenia ústavným súdom, alebo konečného rozhodnutia v ústavnej veci.
Ústavný súd má v rukách dve skrinky. V jednej z nich je potvrdenie práva Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora, druhou je Pandorina skrinka, ktorej otvorenie spôsobí zlo, vyvolá ústavnú krízu a chaos, likvidujúci aj ostatné zvyšky ústavnosti a právneho štátu. Je na ústavnom súde, ktorú z nich otvorí. Nevymenovaný, parlamentom riadne zvolený generálny prokurátor ostane "visieť" v tieni novozvoleného "vyvoleného", vyhovujúceho súčasnej vláde a jej predstávám.
Fabulácia deja a jeho dôsledkov je predčasná.
V dobrom štáte vládne právo a spravodlivosť. Na Slovensku právo podľa Fica a prezidenta. Spravodlivosť, jej výkon a dosiahnuteľnosť už skôr ustúpili do pozadia aj z iných, so súčasnou vládnou mocou pokrvne príbuzných dôvodov (harabinizmus).
Potreba začatia prác na tvorbe novej ústavy v súvislosti s postavením prezidenta voči zákonodarnej moci a zároveň miesta a fungovania prokuratúry v právnom systéme Slovenska je na podklade aktuálneho ústavného sporu dnes už viac, než zrejmá.
Zmeny si vyžaduje osobitne aj v oblasť postavenia politických strán a hnutí, prinajmenšom ich financovania a zároveň revízie systému a spôsobu vládnutia a moci volených zástupcov v štáte a kontroly ich vládnutia a rozhodovania na všetkých úrovniach štátnej a verejnej správy.
Ak sa tak nestane, lebo „oni" to nebudú chcieť dobrovoľne, a že nebudú, je nad slnko jasnejšie, vtedy ich bude treba k tomu prinútiť. Tak, ako vždy doposiaľ.
Po dvadsiatich rokoch sme sa vrátili späť pred November 1989.
Všetko je vždy rukách občana.
