Vlastná úvodná poznámka - ten problém vianočný príspevok ani návrat k socializmu nevyriešia. Slovensko mešká už 23 rokov. Nenechajme sa klamať a zavádzať - akí sme úžasní... robia to spravidla najmä tí, ktorí sú aktuálne pri moci. A povinne (rituálne tančeky) za stav, v ktorom prevzali republiku vinia tých druhých a predošlých...
K veci a z článku (zaujala ma prvá časť vety piateho odseku - veta pokračuje vo vzťahu k pravici - na Slovensku pravica ako valídna politická sila neexistuje - zlikvidovala samú seba): „Umíme ale ještě říci něco levicového..? (...) a „piatich téz" (ktoré) „Týkají se jádra sociálnědemokratické ideologie - reformismu, soukromého vlastnictví a reprezentace."
Ďalej: „Všechny institucionalizované formy reprezentace se v demokratických společnostech vyčerpaly. Obnova reprezentace jako nástroje integrace společnosti vyžaduje rekonfiguraci vztahu nadnárodních, národních i místních zájmů, boj proti privatizaci veřejných statků (pozn. blogera - pomaly a isto už aj vody a vzduchu...) a podporu přímé demokracie v co největším počtu oblastí. Levice musí rozvinout deliberativní demokracii, jejímž základem je prolomení výsad oligarchického expertního vědění a přenesení politického rozhodování na permanentní sociální fórum."
Zdieľam tiež názor a presvedčenie, že rola politických strán a hnutí sa na Slovensku historicky (v kontexte 23 rokov) vyčerpala, neprinášajú už nič nové, točia všetko znova a znova kol-dokola v obmenách, variantoch a zmenenom háve.
Ľud je stále nastavený voliť, raz vpravo, potom vľavo, vždy v dobrej viere a nádeji - a tak to ide a pôjde zrejme každé ďalšie štyri roky. Až kým to už konečne (je hochste Zeit) dáka "sila" nezastaví...
Komunikačné problémy je možné pozorovať už aj medzi americkými republikánmi a demokratmi - vo vnútri, osve, medzi samými sebou... krach nie je možné zastaviť, len oddialiť posúvaním dlhového stropu.
Radikálnym riešením je len úplný zákaz a vytesnenie „ľavého a pravého" politického myslenia, politických strán a hnutí, ich vykázanie mimo verejný politický priestor (v prvom kroku na úroveň občianskych združení financovaných ich len členmi a prívržencami, neskôr samé zistia, že nemajú spoločenskú a občiansku oporu).
Zaznamenal som prvé „lastovičky" vyzývajúce na „okamžitý zákaz politických strán" (i opakovane). Väčšina „nechápavo" zatiaľ nereaguje. Čo by si bez nich počali? Počali. Bol by kľud a pokoj. Nepočali. Lebo - adrenalín. Zrejme by im chýbal. A - nemali by po voľbách na koho nadávať.
Politické strany z hľadiska ich čitateľnosti a zrozumiteľnosti ľavicového i pravicového spektra i toho - čohosi medzi tým, sú stále viac pragmaticky eklektické - typickou (ako časť za celok) bola a je sociálna demokracia - a jej dodatočne dotváraný povolebný vládny program. Pripomína monitor 9 - problémy s porozumením textu. Spravidla vyžaduje exegetov (vysvetľovačov) - dovysvetľuje a "objasňuje" ho Fico, Kaliňák, Richter (plus Peter Pollák, vládny splnomocnenec)...
Smer, boľševizáciou svojej moci hatí politickú súťaž a korektný spoločný a konštruktívny dialóg politických síl, čo má za následok samochválnu stabilitu politického systému na Slovensku. Ale - nič viac. Vedúca sila spoločnosti prechádza do fázy úpadku a unesená sama sebou to nepostrehla. Nehrozí.
Čím nahradiť politické strany a hnutia (?) a riešenie (ako a eko ďalej?) - spoločenskou silou by mal byť občiansky snem na všetkých úrovniach - obecnej, mestskej regionálnej a celoštátnej - ako vrcholový zákonodarný Slovenský snem reprezentujúci hlasy „tých dole" a od dola nahor konajúci a rozhodujúci v opore o prvky priamej a reálnej demokracie - verejné diskusie a hlasovanie na úrovni municipalít, okresov, krajov (a ich potrieb a záujmov) ... petičné právo a referendum.
Z článku: „Práce jako povolání, jako cesta ke smyslu a uznání ve společnosti, prudce ubývá a tuto situaci už žádný ekonomický růst nezmění. Je třeba řešit rozpor, který spočívá v tom, že smyslem technologie je osvobodit člověka od práce, a ne vytvářet nové pracovní příležitosti. Co ale s lidmi osvobozenými od práce? Je nutné oddělit práci od trhu práce, zrušit její zbožní formu. Prvním nesmělým krokem je občanský příjem, ale levice musí mít odvahu postavit věc radikálněji a dokončit osvobození člověka od práce jako zboží, jak o tom snili utopisté."
Poznámka - toto musím čítať tu? Lebo? Ak to napíšem sám - som „heretik"? Ako že „ľavica v prvej línii" proces začne a „zametie cestu Pánovi", Deus ex machina príde, zruší aj ľavicu (pravice už niet) - a potom pokojne, tvorivo, kreatívne a konštruktívne pôjdeme tou vysnívanou „priamou, rovnou cestou" vpred - už aj sami?
Širšie prijatie idey základného nepodmieneného občianskeho príjmu uviazlo na otázke - „z akých zdrojov?" Čosi-kamsi sa ním údajne zaoberajú Švajčiari. Bez komentára.
V Česku zrejme uspeje Úsvit priamej demokracie Tonia Okamuru. Na Slovensku je priama demokracia a pár jej "pionierov" vnímaná zatiaľ len okrajovo a alternatívne v štádiu zrodu a ďaleko od parlamentu (silnejúce hnutie občianskych snemov).
Z článku: „"Ekonomka Ilona Švihlíková říká o současné krizi, že se „vyzkoušelo všechno možné - marginalizace faktoru práce, zadlužování na všech úrovních (...) a nic z toho nevyřešilo ten kardinální problém pracovně úsporných technologií a nižší potřeby pracovní síly (...). V systémové teorii se systém v určité fázi stabilizovat nedá - zvyšuje se chaos (...) v současné době právě v této fázi jsme.""
Vysvetľujúca poznámka - systém, má svoj zrod, rozvoj, vrchol, úpadok, rozpad - s následkom jeho pretvárnenia a premeny na iný systém. A tak kol-dokola. Žiadny systém ľudských vecí nie je trvalý.
Už pri vzniku akéhokoľvek systému sa dá tušiť jeho budúci zánik. Platí aj - pri päte pravdy vždy klíči pochybnosť.
Kapitalizmus sa rozpadáva (je v záverečnej fáze úpadku). Aj preto, a na Slovensku, že slovenský „kapitalizmus" označený ústavou ako „sociálne orientovaná trhová ekonomika" (umiernený názov „post socialistickej fázy" prechodného obdobia poznačeného mečiarovskou „divočinou" a „vrstvou podnikateľov") už máme za sebou... čo sa dalo, a to zásadné, rozkradlo sa - bolo by načim vykonať razantný audit a revíziu reálneho stavu tohto „mačkopsa".
Je vôbec akýkoľvek systém svetských vecí (idey, politiky) schopný a spôsobilý budovať ne-utopický spoločenský poriadok a zaistiť ľudské blaho pre všetkých členov spoločnosti?
Nezamestnanosť sa na Slovensku štatisticky „upravuje". Akože - klesá. Lebo úžasný Smer. A idú voľby. Najmä prezidentské. O tie do VUC znova nebude záujem. Krivka zamestnanosti bude naďalej kolísať - až padne. Zrejme už pár rokov - lebo. Krízy "kapitalizmu" sú cyklické. A intervaly medzi nimi sa budú skracovať. A "oni" to veľmi dobre vedia. Je im to jedno. Hlavne, že budú mať svoj zisk - roztvárajúce sa nožnice ich nezaujímajú...
Ale - to už budeme mať "nového" (nielen akoby člena Smeru ) prezidenta (ten, ešte ani nekandiduje - a už má 38 percent). Myslieť si opak (rast zamestnanosti) - naivné (inovácie, nové technológie ruka v ruke s úsporou nákladov (sic!) aj na pracovnú silu (dôsledok) havlovského nepochopenia pre zvyšovanie produkcie, výroby, sortimentu "rast rastu, zmnožovanie zmnožovania" ... (Peter Schutz a poukaz na jeho komentár Prečo je dobré mať Havla) ... ešte v mnohých vyvolá spomienku na ludizmus druhej polovice 19. storočia (britskí tkáči versus tkáčske stroje na začiatku anglickej priemyselnej revolúcie ako dôsledok zavádzania nových technológií a opakovaných postupných inovácií)...
Stručne k piatej téze - (z článku): „Naše doba není postideologická, naopak je ovládána novou totalitární ideologií, kterou jsem nazval antipolitický individualismus. Označuji tak imperativ, podle něhož všechny problémy musí řešit každý sám za sebe, jsou jen jeho, ne nás všech.
Důsledně odmítat ideu, že problémy způsobené fungováním systému musíme řešit individuálně, musí být ideovým východiskem levicové politiky v době globální krize."
Poznámka - a roztrhlo sa vrece s ľudskými právami a hlava-nehlava „pseudo právami" - lebo Jogjakartské princípy. Tadiaľ cesta nevedie. To je cesta do pekla. Za seba - neratifikujem ich. Sú od konca a od spodka. Prečo? Vedomé a úmyselné zavádzanie a odvádzanie pozornosti inam. Chlieb lacnejší nebude. Každý máme dáke pohlavie. Ľavé, pravé, tretie... nedáme si ho vziať.
Po lopate: "My vám na vaše hlavy vysypeme ľudské práva a vy sa vzájomne žerte. Vyzabíjate sa aj sami".
Zaujímavý článok. Ibaže realizácia zmieneného si žiada ľudskú mentálnu zrelosť a schopnosť opustiť desaťročiami zažité vzory (paradigmy) politického myslenia v nás...
Predbežne tiež nehrozí...
Však - čítajte viac:
http://a2larm.cz/2013/10/pet-levicovych-tezi/
P.S. A - čo ľudské EGO? To necháme kde? A svedomie? Zavesíme ich do skrine?
Nuž - „ľavičiari". V politickej praxi.
