Kresťanská etika a morálka vysporadúva sa s homosexualitou (a praktickým sexom pre sex) ako so smilstvom (šiesty bod desatoro). Ako so správaním, ohrozujúcim a zároveň potvrdzujúcim a oslavujúcim posvätný inštitút manželstva, ako jediný prípustný vzťah muža a ženy ... lebo (Boh) človeka ako muža a ženu stvoril... jednak v sfére reprodukčnej, ale, následne opatery, starostlivosti a výchovy detí, pochádzajúcich z manželstva. A ďalej vec nerieši.
Tvrdiť, že len manželstvo muža a ženy (vyrovnaný vplyv mužského a ženského elementa a vzoru na splodené potomstvo) je zárukou plnohodnotnej výchovy detí, pochádzajúcich z heterosexuálneho vzťahu (manželstva) je dobrá a správna hypotéza, ktorá však v praxi zlyháva.
Tvrdiť to isté v prípade homosexuálnych dvojíc (dve ženy, dvaja muži) je teoreticky problematické, môže mať však pre deti vyrastajúce v homosexuálnom prostredí v praxi podmienečne relatívne dobré výsledky. Porovnávacie štúdie neexistujú.
Obe tvrdenia však nevyvracajú jedinú „normálnu" prirodzenosť biologického a spoločenského statusu heterosexuálneho vzťahu a manželstva vo všetkých jeho funkciách. Všetok ostatok je anomália, odchýlka, úchylka, až s patologickými črtami a dôsledkami od ešte spoločensky prípustného, k spoločensky a trestnoprávne neprípustnému a nebezpečnému. Patologická homosexualita orientovaná na deti je známa, avšak ťažko preukázateľná, aj vo vzťahu matiek k svojim deťom.
Homosexualita má základ v hormonálnej nerovnováhe mužského elementa v ženskom a naopak. Muž sa cíti ženou, žena mužom. V lepšom prípade (ak muž vykazuje znaky ženskosti a žena mužskosti) možná je substitučná hormonálna liečba, chirurgické úpravy (plastika).
Homosexuáli oboch pohlaví a transsexuáli nezriedka sami seba vnímajú tragikomicky, až schizoidne, s až suicidálnymi výstupmi a fatálnymi koncami v svetskom i náboženskom kontexte (najmä vtedy, ak odmietajú poradenstvo a intervenciu psychológa, psychiatra, sexuológa a kňaza, či duchovného pastora).
Bisexualita je vyrovnaný sexuálny partnerský záujem a intímna "tolerancia" voči obom pohlaviam. Obe mutácie homosexuality sú anomáliou, vymykajúcou sa z bežného a "normálneho" štandardu, v horších prípadoch vedomá chlípnosť a sexuálna nezdržanlivosť.
Jedným z aspektov, majúcich vplyv na sexuálnu orientáciu syna, je osobnostne slabý (zženštelý) typ otca. U dievčat (dcér) silná matka (domina).
Ďalším aspektom je systém ponuka (možnosť), voľba (prijatie, osvojenie) súbežne so vznikom nutkavej (kompulzívnej) poruchy správania - opakovaný intímny kontakt s homosexuálom (lesbou) - učenie, prijatie, potreba.
Aj ako následok "náhradného" (kompenzačného) sexu v uzatvorených komunitách (jedno pohlavných - oddelene muži, ženy - penitenciár, kláštory, rády, duchovenstvo), na podklade mechanizmu osvojenia a prijatia - podľa "páči sa mi".
Vo výchove dieťaťa osamelou matkou dieťaťu chýba mužský, osamelým (rozvedeným) otcom ženský element. Len muž a žena (otec a matka) vo výchove komplexne zdravého človeka ako vzory (jin a jang) jedno sú.
Starostlivosť, opatera a výchova detí homosexuálnymi pármi prináša vývojové riziká voľby, prijatia a nástupu homosexuálnej orientácie detí odpozorovaním, prijatím, zvnútornením - podľa vzor, jeho prijatie a voľba (pozri vyššie).
Tvrdiť, že homosexualita je chorobou, generalizovať a označiť ju číslom diagnózy je scestné. Ku každému prípadu je potrebné a nevyhnutné, a zároveň spravodlivé, pristupovať individuálne (psychologické, lekárske a sociálne aspekty). Na báze záujmu a empatie individuálnej i sociálnej - oboch strán.
V prostredí (rado by rodiny) prichádza do úvahy adopcia, alebo tehotenstvo ženy, matky, v lesbických pároch začaté z muža, alebo umelo. V prípade mužských párov len adopcia.
Sexuálny styk homosexuálnych mužov predstavuje anál, orál a mechnické hračky. Lesbických žien vzájomná masturbácia, licking (lízing) a mechanické hračky. Bieda.
Oponenti, ktorí stotožňujú (minimálne približujú) homosexuálnu lásku, prirovnávajúc ju k láske k blížnemu, znalostne nemajú jasno vo veci lásky k blížnemu (kresťanský i sekulárny pojem), ktorá je nadradená telesnej láske a rôznym úrovniam od emócií, afektov a vrstiev od nižších, smerom k vyšším citom. Rovnako aj v chápaní a porozumení pojmu láska, Láska a LÁSKA. Naprieč sexualitou, mimo nej i nad ňou. Vo všetkých vrstvách a rozmeroch jej poznania, vnímania, chápania a reflexie. Na pozadí etiky, morálky a mravnosti.
Dúhové pochody nemusím. Verejné a provokujúce predvádzanie sexuality a jej (zvrátených) prejavov je mi odpudzujúce, pohoršujúce a kontraproduktívne. V rozpore s dobrými mravmi a minimálnou prudériou a zdržanlivosťou. Každý máme svoje hranice tolerancie. Spôsoby zviditeľňovania a boja za rovnoprávnosť týchto spoločenských minorít na verejnosti vo mne vyvolávajú hnus. Ich protagonisti zhadzujú, zosmiešňujú a dehonestujú sami seba a vlastnú ľudskú dôstojnosť.
Registrované partnerstvá podporím v súlade s globálnymi trendmi ako opodstatnené so všetkými atribútmi, ktoré homosexuálnym párom umožnia rovnoprávnu, právnu, občiansku, sociálno ekonomickú a spoločenskú inklúziu.
Prednostne však naďalej vzdávam hold rodičom, starým rodičom, adoptívnym rodičom a opatrovníkom, vzorne a s láskou starajúcim sa o svoje a zverené deti. Uprednostňujem klasickú rodinu, spečatenú dobre prosperujúcim manželstvom heterosexuálneho páru. S jej tradíciou a dedičnou postaťou. V sekulárnom i náboženskom zmysle a význame rodiny. Kde biologickí rodičia rovným dielom poskytujú lásku, výchovu a vzdelanie svojim ratolestiam. Každý za seba (mužský a ženský vzor) a vedno spolu. Ostatné formy pokrivkávajú svojou nedokonalosťou. Česť dobrým výnimkám.
Vzdávam hold majestátu manželstva, ako jedinému prirodzenému a svojím predurčením dokonalému zväzku muža a ženy, schopnému a ponúkajúcemu možnosť naplnenia všetkých jeho funkcií pre zdravý rozvoj ľudskej spoločnosti a štátneho zriadenia.
Ostatné formy spolužitia sú len doplnkovými alternatívami, na podklade relativizmu a "demokratického" liberálneho voľnomyšlienkarstva. Vinu na rozpade a rozvode manželstva nemá manželstvo.
Pánu poslancovi Kuffovi a jemu podobným, odporúčam dovzdelať sa.
Toľko na okraj „prekáračiek" v parlamente.
Poznámka:
Registrované partnerstvá po-nepodporiť? Ne-mať túto agendu na programe Ficovho dňa a vôbec ju nemať na stole KDH - je tu a teraz indiferentné a len ako súčasť (udržiavacej) vedľajšej populistickej agendy oboch (a nielen), s cieľom „nakloniť si“ heterosexuálnu majoritu. Ani viac, ani menej. Nič úprimné. Prijatie zákona je len otázkou bližšie neurčeného času. V ne-dohľadne (mimochodom, som prísny heterosexuál, ne-ateista).
Homosexuáli a im podobní chcú pravdepodobne osobitný zákon, v ktorom bude zrejme zhrnuté to, čo už sa v možnostiach nachádza v občianskom zákonníku.
http://www.topky.sk/cl/10/1313000/Problem-homosexuality-treba-vidiet-vo-viacerych-rovinach--tvrdi-cikrev
Ak sa čosi, trebárs správanie, vymyká z rámca všeobecne chápanej normality, neznamená to ešte čosi, čo je možné vždy označiť ako chorobu. Môže to byť porucha, úchylka, anomália, vyžadujúca osobitný klasifikačný, hodnotiaci prístup a prípadné akútne i obligatórne riešenie...
http://www.homofobia.sk/uploaded/infotext_Zakladne-pojmy_Inakost_2011.pdf
http://odbornedebatuj.sme.sk/2012/06/odmietanie-registrovanych-partnerstiev-znamena-diskriminaciu/
