Súhlasím, ale s výhradou - už neanonymná občianska spoločnosť reaguje na dlhodobo neriešený problém. Samozrejme, že aj emotívne.
Nesúhlasím však s tým, že jej väčšina (majorita) je „latentne až otvorene" rasistická, ako píše autor komentára v Pravde. Rovnaké poznatky máme aj z prejavov rómskej minority. Tá sa však nedokáže organizovať do extrémistických skupín, politických strán a hnutí.
Väčšina otvorene a už koordinovane poukazuje na neriešený problém so sprievodným právom na „pocity". Sú neoddeliteľnou súčasťou rozmýšľajúceho, hovoriaceho, píšuceho, konajúceho a aj inak sa prejavujúceho človeka a spôsobov prežívania reality.
Čosi z psychológie: Emócie alebo afekty vznikajú, keď potreby, vyžadujúce odozvu a ich naplnenie, sú uspokojované s oneskorením, alebo vôbec. (Suzanne Langerová, USA).
V živote jednotlivca a spoločnosti v prípade nenapĺňania a neuspokojovania prirodzených ľudsko právnych potrieb, nastupujú frustrácie, deprivácie, neurózy, depresie a psychózy, spoločenské nepokoje a konflikty s vládnou mocou.
Spoločenský konsenzus, založený na nevyhnutnosti celodenného, aj alternatívneho internátneho vzdelávania a výchovy rómskych detí, nemusí byť vnímaný ako rasová segregácia, ak sa prijme a založí na kvalitnej viac stupňovej príprave a dobrovoľnej báze dobre informovaného zmluvného súhlasu rodičov rómskych detí. S povinnou predškolskou výchovou.
K príspevku SaS (štvrtkové večerné spravodajstvo Markíza) - áno, deťom vzdelanie, rodičom prácu. Pre oboje však sú potrebné dotácie z Bruselu, jeho celoeurópska koordinácia resocializačného programu Rómov a dohľad nad jeho plnením a postupným uvádzaním do života. Slovensko to samé nezvládne.
http://nazory.pravda.sk/osa/clanok/74460-riesme-problem-nie-pocity/
