Vyjadrím sa však k tomu, čo poznám, v čom som doma a to sú štandardné predškolské zariadenia, základné školy a gymnáziá. A k problematike svetského a náboženského vzdelávania a výchovy.
Vzdelávanie je vštepovaním poznatkov a informácií do vedomia vzdelávaných (učiacich sa). Výchova je vštepovanie systému hodnôt do vedomia vychovávaných (plus formatívne činnosti).
Všeobecno vzdelávacie školy by mali svojim žiakom poskytnúť základy rovnoprávneho poznania, vzdelania a výchovy v oblastiach
a/ evolučnej teórie (darwinizmus),
b/ základov viery a náboženstiev (kreacionizmus, inteligentný dizajn).
Významom a zmyslom je tvorba vzdelanostného a infomatívneho poznávacieho základu (fondu) vo vnútornej osobnej výbave žiakov a študentov a dobrých možností k ich postupnej slobodnej voľbe a individuálnej "kvalifikovanej" svetonázorovej orientácii našich detí a mládeže.
Slovenské školstvo v komplexnosti poskytovaného vzdelávania aj z tohto (a nielen) pohľadu zaostáva (reziduá marxizmu a leninizmu na podklade masívneho forsírovania vedeckého ateizmu a materializmu) v nás. Najmä v "starých" dožívajúcich štruktúrach. Personálnych i vecných (štruktúra a organizácia obsahov vzdelávania a výchovy).
Povinná voľba medzi výukou náboženstva a etickou výchovou je scestný nezmysel. Nie je možné čo i len hypoteticky (teoreticky) budovať a praktizovať tzv. etiku "zdola" a "zhora" (rozumej svetskú a náboženskú) a vzájomne obe od seba odtŕhať. Toto sa nesmie premietnuť ani do teórie a už vôbec nie praxe etickej výchovy vo vyučovaní, vzdelávaní a výchove.
Súčasný trh ponúka tri hlavné svetové náboženstvá - kresťanstvo, islam a judaizmus, s prevahou kresťanstva a jeho rozličných denominácií v opozícii voči katolicizmu v európskom priestore. Zdiskreditovanému, s mnohým maslom na hlave.
Vyučovanie náboženstva malo by sa vykonávať v miestach a priestoroch uctievania a obradu podľa jednotlivých konfesií a nie na svetských školách, s výnimkou cirkevných škôl. Cirkev, najmä katolícka, naďalej „tlačí" na svetské školstvo „infiltračnými" pokusmi o systém vzdelávania a výchovy, pripomínajúci „farskú republiku".
Kríž je nebiblický prvok pohanského pôvodu vnesený do katolíckeho náboženstva katolíckou cirkvou, a domnievam sa, že je nevhodný v prostredí pohybu detí predškolského a raného školského veku nielen pre ich vek a stupeň rozumovej vyspelosti a schopnosti pojmového chápania a porozumenia (hľadisko semiotické - znaky a ich význam a zmysel a rovnako konotačne ako nástroj mučenia a spôsobu popravy).
Či Ježiš bol umučený na kríži, alebo kole, je mi úplne jedno. Oboje je však morbiditou s nie najpozitívnejším vplyvom na jemnú detskú psychiku (pojmové myslenie) a rovnako aj emočnú a citovú oblasť. Avšak naturalistické a skryté násilie prezentované televíziami rovnako. A zdá sa - beznádejne.
Etickú výchovu zároveň (ako vyučovací predmet) nie je možné odtrhnúť od iných predmetov a obsahov vzdelávania - je v nich inherentne včlenená a sústavne prítomná (rozumej - etický rozmer každého vzdelávacieho predmetu s jeho dôsledkami na individuálnu a spoločenskú prax).
Sestrou etickej výchovy je a mala by byť estetická výchova. Estetika je morálkou a etikou budúcnosti. Má byť teoretickým základom vzdelania spolu s teóriami jednotlivých umení k praktickej výuke aplikovane na umeleckých školách vo všetkých odboroch (pri práci s farbou, hlinou, kameňom, drevom, zvukom, obrazom...).
Etika (étos), pod ktorú spadajú mravy a morálka je len jedna. Všeobecná. Vyplývajúca z UNIVERZA. Ako súčasť diachrónne synchrónneho kontinua, do ktorého patrí aj totalita ľudského bytia, vo všetkých jeho rozmeroch a vrstvách (v hmote, čase a priestore).
Toľko ako prolegomena (úvod) k jednej pedagogike. Newaldorfskej. Univerzálnej.
