Spôsobom, ktorým sa podľa zákona uzaviera manželstvo, nie je možné uzavrieť akýkoľvek iný zväzok! Osobitnú ochranu, ktorú zákon priznáva manželstvu, nie je možné priznať inému zväzku, než je manželský zväzok jedného muža a jednej ženy!
Ústava SR uznáva a deklaruje manželstvo ako zväzok jedného muža a jednej ženy so všetkými jeho atribútmi ako základ rodiny, a štátu.
Aká rodina - taký štát. Aký štát - taká rodina!
Tradičná rodina (založená na manželstve) sa vždy neosvedčuje, o čom čiastočne svedčí vysoká rozvodovosť. Príčiny - osobné, osobnostné, vzťahové a ekonomické (odsek vyššie).
Inštitút manželstva sám o sebe je v tom nevinne - dobré a prosperujúce manželstvo „až do konca ich dní" tvoria a sústavne kreujú dvaja - a ich slobodné a dobrovoľné rozhodnutie na počiatku.
Základ nezdaru (už na počiatku) je nezodpovednosť páru (osobná a osobnostná nepripravenosť, nezrelosť a nespôsobilosť - následné zlyhanie najmenej jedného z dvojice).
Prinajmenej jeden z rozvedených manželov nesie prevažnú zodpovednosť za všetky dôsledky rozvodu a údel detí pochádzajúcich z rozvedeného manželstva.
Spôsobilosť páru na manželstvo nie je možné preveriť a garantovať garantovať žiadnym záväzným a exaktným spôsobom - pevnosť, trvácnosť a neochvejnosť manželského zväzku (v dobrom a zlom, v zdraví i chorobe) preveruje prax. A osobnostné kvality manželov.
Dvojica snúbencov sa preventívne a orientačne môže podrobiť cieleným osobnostným psychologickým testom na spôsobilosť vzájomného spolužitia a predmanželskému psychologickému poradenstvu.
Niet snáď pochýb, že vo dvojici môžu žiť aj dve osoby rovnakého pohlavia. Pozn.: Ak sa dvaja majú radi, na pohlaví nezáleží (mienené v kontexte témy...).
Presvedčenie, že manželstvo je výlučným zväzkom jedného muža a ženy však nemá nič spoločné s homofóbiou.
Pre homosexuálne typy párov je však vhodné a úplne postačujúce registrované partnerstvo.
Spolužitie muža a ženy rovnako ako dvoch osôb rovnakého pohlavia je vystavené porovnateľným osobným a osobnostným nástrahám zlyhania, zrady (nevera, promiskuita, iné...), oboje na podklade sebectva a egoizmu jedného či oboch partnerov (manželov), vnútorných a vonkajších vplyvov.
Reprodukčnú úlohu je však spôsobilý plniť len intímny vzťah muža a ženy, spoločensky prijateľný prednostne v rámci manželského zväzku. Náhradný spôsob získania dieťaťa do opatery a starostlivosti homosexuálnymi pármi adopciou je manželstvu podružný.
Skutočnú biologickú rodinu tvorí biologická (pokrvná) príbuznosť rodičov a ich detí na podklade priameho a pravého biologického rodičovstva - ostatné typy rodín sa jej chcú a môžu len podobať (ich úspešnosť, trvácnosť, stabilita a prosperita je porovnateľná s klasickým tradičným manželstvom).
Je zrejmé, že potenciálne možnosti adopcií detí sú aj v prostredí aktuálneho právneho stavu (legislatíva) možné a otvorené. Adopciu zanedbaného, týraného, opusteného dieťaťa je možné akceptovať a umožniť žiadateľom o adopciu však len na základe dostatočnej a kvalitnej informačnej prípravy v rámci medzioborovej spolupráce a zákonného mandátu štátom na to zriadených inštitútov a poverených inštitúcií, po dôslednom preskúmaní príslušným odborom sociálnych vecí a rodiny (lekár, psychológ, sociálny pracovník) a na základe rozhodnutia súdu.
Adopcia detí (v útlom predškolskom veku) homosexuálnymi pármi však skrýva neznáme otvorené nebezpečenstvo - dieťa približne do desiateho roku veku života prežíva obdobie sexuálneho (pohlavného) kľudu. Vnútorná (pocitová) rodová seba identifikácia sa pozvoľne začína hlásiť až neskôr, začatím činnosti žliaz z vnútorným vylučovaním, v súbehu s pokračujúcim anatomickým, fyziologickým a ontogenetickým vývojom s nástupom puberty.
Jedným z mnohých, nie však relevantných a určujúcich znakov sexuálnej orientácie je voľba hračiek - svojej ešte maličkej dcére som márne "podstrčil" pásak (na batériu), ktorým som bol ako chlapec fascinovaný vo svojom detstve... po chvíli sa vrátila k svojim bábikám, kočíkom, nábytočku a kuchynským riadom. Ale, jej obľúbenou hračkou bolo aj Lego...
Problém tkvie v roli a významnom poste rodičovských vzorov mužského, ženského na komplexný vývoj dieťaťa. Prinajmenej teoreticky má na komplexný vývoj dieťaťa vplyv mužského a ženského elementa aj v jeho rodovej sebaidentifikácii. Oba sa správajú odlišne, dopĺňajúc sa vo vzájomnej jednote.
Dieťa čerpá a učí sa správaniu a reagovaniu od každého rodiča osobitne a od oboch súčasne. Výchova dieťaťa pármi rovnakého pohlavia môže a nemusí mať vplyv na jeho konečnú rodovú afirmáciu.
Zdanlivo (povrchovo) je všetko „akoby v poriadku", pod hladinou sa však dejú veci, ktorých vplyv sa môže (nemusí) prejaviť v neskoršom veku dospelosti v sexuálnej orientácii a rodiovej sebaidentifikácii adoptívnej dcéry, syna homosexuálov.
Obozretnosť a opatrnosť vo veci adopcií detí skorého predškolského veku homosexuálnymi pármi nemá nič spoločné s homofóbiou. O to viac však s pedagogickou psychológiou, pedagogikou, detskou psychológiou, sexuológiou, prípadne psychiatriou.
Otázka - cítia príslušníci hlásiaci sa k LGBTI a vláda vo vzťahu k svojim požiadavkám na manželstvá (salámová metóda - najskôr boli požiadavky na registrované partnerstvá) ku ktorým pribudli požiadavky na adopcie detí riziká tohto konania? Okrajovo sa dotknem zavádzania sexuálnej výchovy už do predškolských zariadení (súčasť komplexu programov zrovnoprávňovania sexuálnych inakostí a aberácií - vymykajúcich sa rozličným spôsobom z bežne chápaného štandardu a pojmu normalita)?
Predčasná sexualizácia detí predškolského veku stimulácia vedomia a uvedomovania si vlastnej sexuality, "edukatívne" dráždenie a prebúdzanie pohlavných orgánov u detí predškolského, raného školského veku, v období sexuálneho kľudu, sexualita a sexuálna výchova ako vyučovací predmet vzdelávania a výchovy je obludné násilie na deťoch a je možné ho označiť za inštitucionalizovanú pedofíliu, ktorá priam kričí po kriminalizácii protagonistov takto pripravovanej koncepcie sexuálnej výchovy.
Do pozornosti (google) dávam Kinsey Institute a jeho zameranie (vedecké experimenty s detskou sexualitou útleho - ešte kojeneckého veku...)
„Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých..., bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho s ním do mora" (Mk 9,42).
Toľko na margo iniciatív a „produktov" Moniky Flašíkovej-Beňovej, Miroslava Lajčáka a ostatných protagonistov reformy a likvidácie pojmu klasická (tradičná) rodina, manželstvo - na úrovni EÚ a v rámci prípravy Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na vládnej úrovni v období druhej vlády Róberta Fica v Slovenskej republike.
