Slovo intaktný znamená /lat./ 1. odb. nedotknutý, neporušený, 2. chem. (o látke) čistý (slovník cudzích slov, 1. vydanie). Na http://www.cudzieslova.sk/slovnik je neporušený, celistvý, nedotknuteľný.
Persuázia je významovo na báze metódy presviedčania, dohovárania, vysvetľovania. Presviedčanie a argumentácia sú neúčinné, zlyhávajú, dochádza k prekrúcaniu faktov, vaše argumenty sú obracané proti vám, trojuholník sa stáva štvorcom, biele čiernym...
Rigidita (medicínsky význam - svalová stuhnutosť, tuhosť), prenesene, neschopnosť meniť prijatý stereotyp, názor, postoj, stanovisko, nepružnosť. Rigídny znamená stuhnutý, tuhý. Odolný voči presviedčaniu, vysvetľovaniu, argumentácii a dohováraniu.
Ľudia sa nezriedka vzájomne iba pragmaticky, účelovo a utilitárne (úžitkovo) „používajú"... Takmer vôbec sa nepočúvajú, alebo, ak predsalen, iba povrchne, nerozumejú si, nechápu sa.
Po dosiahnutí „účelu zákroku" sú k sebe znova nevšímaví, indiferentní. Než zistia, že jeden druhého zasa pre čosi potrebujú... potom sú „nevedomky" milí, srdeční, komunikatívni, ochotní a ústretoví...
Z medziľudských vzťahov stráca sa láskavosť, empatia (súcit), zdieľanie, pochopenie, porozumenie, vytrácajú sa z nich pozitívne, vzájomne posilňujúce a trvalé emočné a citové väzby, sociálna potrebnosť jeden druhého.
Bezprostredný sused susedovi je nezriedka rovnako cudzí, ako neznámy človek z opačného konca mesta. Vrelšie a trvalejšie vzťahy medzi susedmi sú čoraz zriedkavejšie. Zaliezame stále viac do svojich ochranných ulít a zatvárame za sebou dvere svojich „bezpečných" súkromí.
Ľudia sa v komunikácii beznádejne míňajú, tá je povrchná, sledujúca len osobné egá a sebectvá. Vnímajú najmä sami seba, v opore o skalopevné presvedčenie vlastnej pravdy, výlučnosti a neomylnosti, správajú sa len podľa svojich vlastných prijatých a zabehnutých vzorov (paradigiem) a stereotypov uvažovania a správania. Spravidla sú aj preto na seba hrdí, so sebou spokojní a sebaistí. Uniká im množstvo vecí, veľkých ako dom i malých, sotva postrehnuteľných...
Intaktní ľudia v komunikácii „nechytajú sa", nereagujú, nevykazujú žiadnu odozvu. Všemožne sa priamej reakcii vyhýbajú, unikajú, vyhovárajú sa, odvádzajú pozornosť inam, takticko-strategicky kladú odpor svojimi vlastnými racionálnymi a logickými argumentmi, prípadne v „ohrození" svojho statusu a v defenzíve sebazáchovne „štartujú" (spoza svojho „berlínskeho múra") aj do protiútoku.
Stretnete sa s nimi na ulici, vzájomne sa pozdravíte, spýtajú sa vás - "ako sa máš?", no cítite, že vás vlastne nechcú počuť, ani vás vlastne nepočúvajú, nanajvýš pri tom myslia na seba, začnú hneď o sebe, a často používajú zámeno v prvej osobe - "ja".
Pomaly sa učím - na povrchnú otázku „blížneho" pri náhodnom stretnutí: „Ako sa máš?" odpovedám tiež povrchne: „Ďakujem, mám sa". Zväčša sa dá vycítiť úprimnosť-neúprimnosť záujmu blížneho a zväčša vopred odtuším, že ak sa „rozhovorím", budem si sám pripadať trápne a cudzo. A tak odpovedám možnými variantmi: "Ďakujem, tak mi treba". Alebo inokedy "Ďakujem, tak, ako si zaslúžim". Prípadne "S dobou". No, aj "Mohlo by to byť aj lepšie" - však to poznáte. Ako komu. Prípad od "prípadu". A zväčša "migám" čo najskôr preč... prinajlepšom sa s nimi dá akurát tak o počasí... a najmä to im ide vééééeeľmi dobre... (asi tri krát si v lete sťažovali, že zasa prší).
No, vraj, dobrá rada - začnime od seba. Pýtam sa - a z ktorého vlastne konca? Odkedy to už nie je pravda? A prečo? Kto a čo je za tým? Kam to vedie a do čoho to vyústi? Priebežne zisťujem, že moje myslenie a hľadanie spôsobov a riešení je stále viac v koncoch a strate nádeje...
Nuž, ak takýchto a im podobných neviete presvedčiť, tak ich aspoň dobre a riadne popleťte. Možno neskôr "sa chytia"... nevyzerá to však nádejne.
Je to stále horšie...
Poznámka: Je stále nástojčivejšia a akútnejšia potreba intenzifikácie výuky spoločenskej etikety, protokolu a správania, ako aj praktického sociálneho výcviku a tréningových aktivít spoločenskej komunikácie a komunikačných zručností na základných a stredných školách.
Dezolátnemu stavu vo veci by to celkom určite pomohlo v skorom časovom horizonte...
Poznámka - všetko popísať, diagnostikovať a reflektovať v jednom a naraz sa vždy nedá. Možno nabudúce. Pridávam aj iný názor: http://www.sme.sk/c/6590577/ludia-sa-boja-rozpravat-strach-nam-brani-lepsie-si-rozumiet.html
