Jednou z príčin a dôvodov exodu Rómov (najmä zo stredovekej Indie) a ich usadenie sa v diaspóre prevažne v krajinách strednej a východnej Európy bol mimo iné údel kastovníctva.
Predkovia Rómov (podľa väčšiny historikov) žili v severnej Indii, odkiaľ sa začali sťahovať v 9.-10. storočí. Vyznávali hinduizmus, v ktorom sa spoločnosť delí na kasty. Patrili do najnižšej, bezcennej a bezprávnej piatej kasty. V značnej miere si za to mohli (a aj dnes môžu) prevažne (mimo výnimiek) svojím životným štýlom a spôsobom života sami.
Kastovníctvo si priniesli do Európy s ostatnou osobnou vnútornou výbavou a danosťami a riadi sa ním aj prevažná časť Rómov žijúcich na Slovensku. Dodnes si Rómovia kastovníctvo zachovali medzi sebou i vo vzťahu k ostatným občanom, s ktorými žijú dnes - pre nich sme gadžovia.
Zásadne nám tykajú. Oboje je pre nás, majoritnú väčšinu, z ich strany prejav pohŕdania rovnako, ako pre ortodoxných židovských radikálov gojim a pre moslimov neverec (inoverec, trebárs kresťan - rovná sa neverec ) - prasa.
Ale za rasistov, neznášanlivých a netolerantných xenofóbov sme označovaní my, žijúci s nimi v bezprostrednom susedstve a v kontaktnej blízkosti.
Sú „učenliví". Osvojili si ľudsko právnu rétoriku, prevzali jazyk ľudsko právnych mimovládok (diskriminácia, segregácia) a oboje používajú veľmi zručne na obhajobu a ochranu svojho pokračujúceho životného štýlu. Rozhodli sa preň a zotrvávajú v ňom dobrovoľne a slobodne.
Činnosť mimovládok chrániacich Rómov (ĽPR) je vo vzťahu k adresátovi (majoritná spoločnosť) kontraproduktívna, vyvoláva spoločenské napätie a polarizáciu spoločnosti, vidiacej rómsku problematiku po svojom. Mimovládky odvádzajú pozornosť inam, namiesto aby požadovali rovnaké práva pre všetkých, nielen pre jednu zjavne problematickú menšinu menšinu, zaštiťujúc sa medzinárodnými ľudsko právnymi dohovormi, ktorými je viazané aj Slovensko. Tvrdenia proti tvrdeniam, vyhrážky represiou a vynucovaním si často ľudsky neúnosnej tolerancie a porozumenia až za hranice možností - majorita sa stáva neprispôsobivou, extrémista, fašista a nacista je už kde kto - pomaly strácam prehľad (sprísňovanie sankcií prostredníctvom trestného práva) voči štandardne socializovanej a civilizovanej majorite európskeho typu, čo je na Slovensku (v Česku ešte viac) zrejmé v zvyšujúcom sa napätí vo vzťahu k spoločensky neprispôsobivej časti (väčšiny) Rómov.
Účelom aktuálne ikriminovaného múra (jedného zo 14-tich už existujúcich na Slovensku) v Košiciach je ochrana majetku a súkromného vlastníctva pred kýmkoľvek - kto tvrdí, že je segregačný a plní účel proti neďaleko žijúcim Rómom? Ani samotní dotknutí Rómovia nie. Neprekáža im. Je určený účelovo proti ktorémukoľvek potenciálnemu páchateľovi. A všetci vedia o ňom svoje. Požiadavka EÚ („okamžite odstrániť!") je až arogantná a drzá. Je čas spozornieť.
Na Slovensku sa vytráca poriadok, čierne začína byť bielym, trojuholník štvorcom. Slovensko je vo veľmi vážnom ohrození. Zvonka i samé sebou.
Väčšina neprispôsobivých Rómov sa pre svoj životný štýl a spôsob života rozhodla sama, navzdory množstvu dobrých vzorov vo svojom okolí. Menšina sa vyčlenila, snaží sa integrovať do majoritnej spoločnosti (vzdelanie, práca), často však nesie negatívny biľag (halóefekt) svojho etnického pôvodu.
Bez ochoty, záujmu a dobrej vôle rómska reforma nemá riešenie a šancu na úspech. Ostane len umelo živené politikum.
Rómovia nie sú diskriminovaní. Diskriminujú sa a často segregujú sami. Ich „prieniky" do spoločnosti sú prejavmi často nešťastné, všeobecne spoločensky neprijateľné a bezúspešné, vracajúce ich späť do mestských get a osád, prípadne za mreže, hoc na najzávažnejšej trestnej činnosti sa podielajú minimálne - už i vzhľadom na ich životné potreby, záujmy nároky a hodnotovú orientáciu (minimum na prežitie). Kriminalita i závažnejšia však v dôsledku krízy a nedostatku pre nich vhodných pracovných príležitostí (bez vzdelania) však pozvoľna rastie. Tzv. aktivačné práce sú zle organizované, motivácia slabá, peňažné prostriedky na ne limitované.
Ak sa dobrovoľne, ochotne a slobodne nerozhodnú nastúpiť cestu socializácie aktívne a iniciatívne sami, štát im v nej nebráni, naopak, ponúka ju a umožňuje, so všetkým čo k nej patrí (počnúc osobnou a kolektívnou hygienou a denným režimom - vzdelávanie, práca, zdravá pozitívna asertivita) - rómska reforma, ich sociálna inklúzia a integrácia do spoločnosti ostanú bez šancí.
V priereze pred a po nežnorevolučných rokov a osamostatnení sa Slovenska v riešení rómskej problematiky nevidno žiaden pokrok. Naopak, problémy sa zostrujú a množia.
V ostatných rokoch sa priam pretrhlo vrece s všakovakými ľudskými právami a pseudo právami. Vykrikuje ich už takmer každý. Padajú nám na hlavy. Pripomínajú mi sopku, ktorá svojou erupciou zasypala sama seba. Akosi mi chýbajú povinnosti. O tých sa zmieňuje málokto z oprávnených. Mlčiaca väčšina to potichu znáša - trpí alebo ignoruje. Vyhýba sa, uhýba, tajne volí, zatĺka a zatĺka.
Niet však kam ujsť, niet kam sa skryť.
Prichádza všeobecný CHAOS.
