Havlova rozsiahla a neuvážená amnestia „dobrej vôle" riešila aj stav preplnenosti väzníc. Na ďalší rozpočtový deficit väzenstva mali už vtedy deštrukčné dôsledky väzenských vzbúr, najmä v Leopoldove.
V priebehu času bola stavebne a ženijno technicky posilňovaná ochrana ústavov, s priebežne vykonávanými zmenami v charaktere a typizácii ústavov na výkon trestu zmenami v posilňovaní spôsobe stráženia, ochrany a obrany (nápravno výchovné skupiny).
Neskôr bolo postupne vybudovaných a prebudovaných (rozširovaním kapacít a typov stráženia) niekoľko ústavov. K novým pribudli napr. Levoča, Rimavská Sobota, Nitra (ženy) - presunom z Trnavy, vybudovaním nového ústavu Nitra (Chrenová).
Pokračovanie rozširovania ubytovacích kapacít by malo pokračovať. Prikazuje to zákon o výkone trestu odňatia slobody vo veci ubytovacej plochy na jedného odsúdeného (obvineného). Kedy konečne uzrie svetlo sveta aj detenčný ústav?
Výkon trestu odňatia slobody predpokladá zvláštne spôsoby zaobchádzania s obvinenými a odsúdenými, v súlade s minimálnymi pravidlami zaobchádzania s väzňami, na podklade charty ľudských práv a slobôd.
Spôsoby zaobchádzania, odvíjajú sa od andragogiky (pedagogika dospelých), k špeciálnym pedagogikám, od nich k tzv. penitenciárnej pedagogike (penitenciár - väzenie) a diferencovaným špeciálnym penitenciárnym pedagogickým postupom na báze psychologických osobnostných diagnostík väzňov a z nich odvodenej tvorby a realizácie programov zaobchádzania a resocializačných postupov s možnosťami intervencie psychológov, sociálnych pracovníkov, pedagógov, vychovávateľov, referentov režimu, príslušníkov oddelení ochrany a obrany s diferencovanými právomocami a možnosťami individuálnych osobitných prístupov ako sú individuálne pohovory, (vzdelávanie, alfabetizačné kurzy, dopĺňanie základného vzdelania, učebné odbory, individuálna a skupinová terapia, ergoterapia, arteterapia, pohybové a športové aktivity, záujmová činnosť, duchovná starostlivosť a pastorácia...) a ďalších, v prípade potreby represívnych i naopak, pozitívne posilňujúcich nástrojov (systém odmien a trestov), inštitút možností preradenia do vyššej (nižšej) NVS, podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody so skúšobnou dobou a ďalšími kontrolnými mechanizmami, sociálnym dohľadom (kurátor) a súdny probačný úradník (probátor).
Zvláštnu pozornosť zasluhuje inštitút zamestnávania odsúdených v kontexte úpadku a rozkladu spoločenského systému, ekonomiky a hospodárstva (možnosti a úspešnosť zamestnávania)...
Do týchto nástrojov a ľudských zdrojov musí štát investovať obrovské sumy prostriedkov na materiálno technické zabezpečenie a vybavenie, trvalé vzdelávanie (školenia, kurzy, výcviky), pracovné podmienky odborného i ostatného obslužného personálu. Samozrejme, vrátane ďalších nákladov na ženijno technické zabezpečenie, výzbroj (zbrane, strelivo) výstroj, uniformy a pochopiteľne mzdy (služobný príjem). Ide o jeden z ozbrojených zborov exekutívy, pod dikciou ministerstva spravodlivosti a zákona o služobnom pomere príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorá zabezpečuje aj ochranu súdov.
Čo však teraz s odsúdenými vodičmi - opilcami? Čo s vrahmi a násilníkmi a tyranmi? Kedy povstane detenčný ústav? Čo so zlodejmi, podvodníkmi, defraudantmi, lupičmi, podpaľačmi, výživármi? Čo s porušovateľmi podmienky? Kam s nimi?
Tento štát nedokáže nárastu trestnej činnosti a kriminality čeliť účinnými nástrojmi prevencie. Lebo ich nemá a ani nepozná. Zvyšovanie trestných sadzieb je neúčinné a kontraproduktívne. Ide do nákladov, ktoré slovenská vláda nevie prefinancovať, väzenstvo nestíha a stagnuje. To, čo jednotlivé predošlé vlády viac-menej zanedbali a ponechali ďalším, padá nám všetkým na hlavu ako strecha. Spoločne s ďalej roztvárajúcimi sa sociálnymi nožnicami, nárastom počtov občanov v sociálnych sieťach, sociálne odkázaných a núdznych, teda aj potenciálnych páchateľov trestnej a kriminálnej trestnej činnosti. A zo dňa na deň zvyšujúcim sa spoločenským napätím.
Predošlé vlády zlyhávali v oblasti účinnej prevencie, Ficova vláda vo svojom volebnom programe rezignovala aj na väzenstvo, situácia sa mu v tejto oblasti vymyká z rúk a moci.
Nástroj exekutívy, represie a resocializácie sociálne, kriminálne a nezriedka i mentálne narušenej klientely (väzenstvo) padá na kolená. Prestáva byť schopný a spôsobilý plniť svoje úlohy a poslanie v požadovanom rozsahu podľa spoločenskej potreby a objednávky.
Slovenské väzenstvo kapacitne nestíha. Na rad prišla „spiatočka". Predznamenáva znižovanie trestných sadzieb, dekriminalizáciu marihuany, úpravu podmienok na podmienečné prepustenie, urýchlenú „amerikanizáciu" zavádzaním alternatívnych (náhradných) spôsobov súdnych trestov (domáce väzenie s elektronickým strážením a kontrolou pohybu „domáceho väzňa"), tresty verejno prospešných prác, zintenzívnenie práce mediačných (predsúdna dohoda o vine a treste) a probačných úradníkov (ochranný dohľad, skúšobná doba), následne sociálnych kurátorov v alternatívnej penitenciárnej a post penitenciárnej starostlivosti.
