Učiteľ v ohrození

Slovensko sa trvalým podfinancovaním školstva, vedy a výskumu „gréckej ceste“ bráni už dvadsaťdva rokov. Ako by ju „vizionársky tušilo“. Učitelia ňou ísť nechcú. O gréckych platoch a dôchodkoch ani len nesnívajú. Tak ďaleko sa ešte nedostali. Ani nehrozí.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Žiadajú len to, čo im právom patrí a prináleží. Chcú nielen lepšie slovenské platy (dôstojné ohodnotenie), ale aj primerané spoločenské postavenie. Nič viac, ale, ani menej. Majú dôvodné právo aj na to, aby ich Grécko a jeho cesta, či jej koniec, vôbec nezaujímalo. Nie je to ich problém. Nespôsobili ho. Ale, ktosi ich doň „vťahuje“.
Páni ministri školstva a financií. A, najmä vy, v Bruseli. Ponechajte Grékom to, čo im právom prináleží a na čo majú nárok. Primerané platy a dôchodky. Ich razantnou úpravou nadol. Učiníte tak zadosť aj primeranému spoločenskému postaveniu Grékov v EÚ, aké im, podvodníkom a ignorantom patrí. Podľa princípov solidarity filozofie eurovalu. Použitie „gréckej karty“ práve proti učiteľskému stavu, ako trendového dôvodu na obhajobu nemožnosti nájdenia prostriedkov v rozpočte pre učiteľov je lacné, nehodné, nevhodné a nedôstojné.
Hľadanie cesty k možnostiam navýšenia platov učiteľov „nálezom“ nadbytočnosti päť tisíc učiteľov je cesta do pekla negramotnosti Slovákov.
Počty učiteľov nie je možné mechanicky regulovať počtom žiakov, táto logika ignoruje mentálne a sociálne kvality zloženia žiakov základných, učňovských a stredných škôl.
Vypúšťa zo zreteľa normatívy počtov vzdelávaných a vychovávaných klientov na jedného učiteľa v triede, z aspektu ich vzdelávateľnosti a vychovávateľnosti. Zabúda na nárast hostility (agresivity, aociálnych a antisociálnych postojov a odmietačov autorít) frontálne, naprieč celým spektrom školopovinných detí a mládeže. Vyhýba sa výrečným štatistikám žiakov z rôznymi poruchami učenia a správania, s referenčnými psychologickými profilmi, výsledkami psychologických diagnostík. Váha s ochranou učiteľov zo zákona, ako verejných činiteľov.
Tento štát nevie, nechce, nemôže zamestnať asistentov učiteľov, najmä tam, kde je zvýšený výskyt detí a žiakov zo sociálne a mentálne slabých a narušených rodín, najmä rómskeho pôvodu.
Ale, na druhej strane, odmieta segregované vyučovanie, disimiláciu a triedenie žiakov do „pomalších“ a „rýchlejších“ kolektívov. Tým sa vedome podieľa na spomaľovaní vyučovania, vzdelávania a výchovy „štandardu“ a „nadštandardu“.
Ten istý štát nevie, nechce a nemôže zaplatiť dostatok školských, poradenských psychológov. Ich deficit je zrejmý a stále akútnejší. Odráža napätú atmosféru všetkého živého v priestoroch väčšiny školských zariadení.
Domnievam sa, že boom automobilového priemyslu, ako, žiaľ, kľúčového, na Slovensku končí. Napriek zvyšovaniu výroby a počtov zamestnancov automobiliek. Ako prijímajú, tak budú prepúšťať.
Sociálne nožnice sa roztvárajú. Trend bude pokračovať. Istý čas si ekonomicky zdatnejšia menšina bude kupovať dve, prípadne tri autá. Zároveň bude skracovať intervaly cyklu auto (nové-ojazdené-bazár-šrot a recyklácia). Potom ju „to“ tiež prejde. Väčšina začala viac šetriť na „horšie časy“ (tí rozumnejší). Ostatní budú brať úvery a hypotéky. A toto koleso sa bude krútiť stále pomalšie, až zastane. Čo potom a ďalej, vlastnými silami a rozumom neviem odhadnúť.
Systém rekvalifikácií je zmätočný, rekvalifikanti ostávajú aj naďalej bez práce. Ich počet narastá.
Tento štát nebuduje vzdelanostnú ekonomiku. Teda, ani pridanú hodnotu. Ani sám ju nemá. Produkuje však množstvo manažérov. Nebojím sa spýtať: Čoho? A tí kvalitnejší, budú naďalej odchádzať von, do sveta... (a my, ostatní, budeme sa znova tešiť na lepšie časy).
Nie som aktívnym „živým“ príslušníkom učiteľského stavu. Bol som ním kedysi. Trocha im „do toho“ vidím. A rozumiem im. Však „neburcujem potichúčky“, iba zverejňujem svoj názor.
Všimol som si svojich „pred“ a „po“ rečníkov aj tu. Nemám politické ambície. Ani odborárske. Som „zachytil“ aj akési šumy o politickej strane učiteľov. Lebo, „ak nám, učiteľom nezvýšia platy, podaktorí pôjdeme do lepšie platenej politiky“. Aspoň nás, učiteľov ubudne. A všetkým sa ujde. A bude pokoj. No, s pánom bohom.
Zabudnite.
P.S. Pre bežných, väčšinových učiteľov - všimnite si: Gréci štrajkujú proti. Prečo vy, nemôžete štrajkovať za? Pravda, spravidla, býva kdesi uprostred. Tým by sa pomery spoň trocha upravili a vyrovnali. Štát na školstvo, gramotnosť a vzdelanosť dať musí. Aj keby na chleba a na dialnice nebolo. A mal si požičať. A zadĺžil sa tým až po uši. Ale nie eurovalom. Vzdelanie má pre Slovensko vyššiu pridanú hodnotu ako dialnice. Potom budú i tie.