Učiteľom (a nielen)

Zdravotníctvo, školstvo, veda, výskum, sociálne veci a rodina sú trvale poddimenzované. Pred revolúciou i po nej. Štát reálne korumpuje justíciu a „oni“ ochotne, aktívne a iniciatívne, berú si stále viac. Na oltáre svojej nezávislosti.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Sudcovia, prokurátori, advokáti, notári. Pridali sa exekútori. Skúšajú aj mediátori. Ak to náležite oceníte, pozrú sa na váš prípad prednostne, skôr, než na ostatné a pozornejšie tak, aby ste určite s rozsudkom, uznesením, dohodou, či rozhodnutím, boli spokojní...
Všetci zvolili si životnú dráhu právnikov preto, lebo už od mladosti „chceli sa stať súčasťou spravodlivosti“ (ako Tom Hanks, filmový advokát z Philadelphie.) Zákony, upravujúce ich odmeňovanie, im ich rukojemníci v parlamente ochotne schvaľujú. A „oni“, veľkí a neochvejne spravodliví a čestní sudcovia, domáhajú sa svojej nezávislosti a ochrany na doživotie. A niet toho, kto by to dokázal zastaviť. Lebo sú právnici. Bez studu a zábran. Česť výnimkám. Vysoké platy a odmeny nie sú zárukou nezávislosti. Rozdiel medzi bohatými a chudobnými je, že bohatým spravidla chýbajú vyššie sumy. Ale, toto nie je len o sudcoch. Takže... (ľudský faktor a etika charakterov).
Prvácka učiteľka, ktorá ich učila písať, čítať a počítať, ďalší, ktorí ich vzdelávali, učili byť ľuďmi, vštepovali im morálne a mravné zásady, otvárali im dvere, cesty a rozhľady poznania, pripravovali ich na maturity a prijímačky, dožili a dožívajú svoj život veľmi skromne na pokraji zabudnutia. Na svoje prvé a najdôležitejšie učiteľky a ženy (popri matke) som nezabudol... (často sa mi ich obraz vybaví v pamäti). Boli úžasné.
Mladí učitelia, a tí, ktorí ešte vládzu, vykonávajú vedľajšie zamestnania, aby mohli uživiť seba, rodinu a, čo je hlavné, najmä nezávisle, pokojne a nerušene vykonávať to svoje hlavné, ktoré je najmä psychicky náročným, zároveň tvorivým a kreatívnym povolaním, než len profesiou a zamestnaním.
Návratnosť investícií štátu do školstva a školy do žiaka je dlhodobá. Úroveň vzdelania je preverovaná spoločenskou a ekonomickou praxou vo všetkých jej rozmeroch. Zrkadlí sa v stave individuálneho a spoločenského vedomia a svedomia, ľudských dimenzií rozhodujúcich sa a konajúcich jednotlivcov.
Talentovaný, dobre komponovaný a kvalitný učiteľ dáva svojim žiakom viac, než zoberie od svojho chlebodarcu. Učiteľské kvality sa v procese vyučovania (vzdelávanie a výchova) „prevteľujú“ do vzdelanostných a ľudských kvalít žiakov a študentov. Na všetkých úrovniach. Dôraz je kladený na odbornosť a kvalifikáciu na úkor všeobecnej gramotnosti. Žiaci nevedia svoje vedomosti uvádzať do života. Majú problém porozumieť čítanému textu. Všeobecná vnútorná výbava a duchovné obsahy vedomia žiakov a študentov pokrivkávajú za ich odbornou kvalifikáciou. Klesá celková úroveň slovenského školstva v zahraničných rebríčkoch.
Jurzycov prejav bol stručný. Nezmienil učebnice, koncepciu ani programy vzdelávania (ich tvorbu „liberálne“ uložil na vaše hlavy, plecia, bedrá, nadväzujúc na začaté a rozvíjajúc filozofiu svojho predchodcu. Nevšimol som si, že by zároveň ohlasoval redukciu odborov, oddelení a početných stavov personálu svojho ministerstva). Uviedol len monitor 9 a čitateľskú gramotnosť. Odmeňovaniu, motivácii a spoločeského statusu učiteľského stavu sa nedotkol. Namiesto toho pridal pohybové aktivity. Má pravdu. Mnohí sa málo hýbeme, klasická telesná výchova sa už veľmi nenosí, s deťmi a triedou treba chodiť čo najčastejšie von na vzduch a do prírody. Ibaže...
Nenechajte sa odradiť a rozoštvávať proti sebe samým (podľa: rozdeľ a panuj!) Už snáď nie ste ustráchaný učiteľský národík ako za čias normalizačného a znormalizovaného obdobia „rozvinutej“ socialistickej spoločnosti. Nemusíte naháňať deti do prvomájových sprievodov a vzdávať hold jedinej, a preto najlepšej a beznádejnej strane a vláde.
Nespôsobili ste svetovú hospodársku a finančnú krízu. Ani dlh štátu (vy ho nerozkrádate, ani nesprávate sa korupčne. Nemáte dôvod). Ani pokles príjmov samospráv z podielových daní. Kam mi pamäť siaha, vždy sa našiel dôvod, šetriť na učiteľoch a školstve. Ak nezotrváte, nič sa nestane, iba veci ostanú po starom. Možno vám pribudnú dajaké dve percentá. Vy ste vždy boli skromní, pokorní a poslušní.
Milí rodičia! Ak z vášho potomka nevdojak vypadne: „Budem učiteľ!“ Nepovažujte to hneď za deviáciu (leda pozitívnu), ale, otvorte dieťaťu oči a ozrejmite mu, do „čoho“ ide a „čo“ ho čaká. Všetky aspekty jeho profesijnej voľby a životnej dráhy. Najmä ekonomické. Pripomeňte mu, že raz bude musieť uživiť aj svoju rodinu. (Či by radšej nemal na práva, za fiškála).
Tu a teraz si uvedomme, že požiadavky učiteľov sú viac, než len oprávnené. Podporme ich s porozumením a empatiou. Ide (aj, či len?) o naše deti.
Narastajúca hostilita, neprispôsobivé (asociálne a antisociálne) správanie, agresivita smerovaná proti spolužiakom, učiteľom, vychovávateľom, proti majetku (súkromnému, verejnému, vandalizmus, sprejerstvo, klasifikované trestnoprávne ako poškodzovanie cudzej veci), záškoláctvo, násilie, detská kriminalita...
Spýtavý zrak verejnosti obracia sa na školu, volá po prevencii a riešeniach. Pravda je kdesi uprostred. Vo vzťahu štátu k rodine a škole, z hľadiska ich spoločného jazyka, záujmov a cieľov. Alibizmus lieta medzi nimi ako Čierny Peter.
Jablkom sváru je zodpovednosť za deti. A jej, už tradičné „podsúvanie“ škole. Rodičia sa spravidla vyviňujú. Pribúdajú stále ťažšie zvládateľní žiaci, množia sa poruchy v komunikácii, tečúce nervy bezprávnych a bezmocných pedagógov, sťažnosti urazených, nevinných a dotknutých rodičov.
Prvotnú zodpovednosť nesie rodina. Zo zákona. Najmä za maloletých. Sociálne neprispôsobivá, ľahostajná, sebavedomá a nespolupracujúca kategória je rušivým a retardujúcim prvkom pedagogického procesu.
Rodina je základom štátu a jeho prosperity. Od jej a jeho prvopočiatkov. Pripravuje svojho potomka (trebárs budúceho prezidenta) na vstup do školy (osobná hygiena, etiketa, protokol, zvnútornená disciplína, úcta a rešpekt voči autoritám). Dieťa prichádza do školy umravnené a dobre motivované. Vnútorne i navonok otvorené a pripravené stať sa subjektom vzdelávania (vyučovanie ako vštepovanie systému informácií, poznatkov a vedomostí, do vedomia učiacich sa) a výchovy (vštepovanie systému hodnôt etických, mravných, estetických, do vedomia vychovávaných). Nezriedka platí: Aká rodina a rodič, také dieťa. Ideálny stav nie je.
Vzdávam hold rodičom, starým rodičom a opatrovníkom, vzorne a s láskou starajúcim sa o svoje a zverené deti. Uprednostňujem klasickú rodinu, spečatenú manželstvom. S jej tradíciou a dedičnou postaťou. Kde biologickí rodičia rovným dielom poskytujú lásku, výchovu a vzdelanie svojim ratolestiam. Každý za seba (mužský a ženský vzor) a vedno spolu. Ostatné formy pokrivkávajú svojou nedokonalosťou. Česť dobrým výnimkám.
Škola dieťaťu poskytuje základy vzdelania a vzdelanosti. Podporuje rozvoj nadania, talentu, schopností, komunikatívnych, sociálnych a praktických zručností pre život, alebo ďalšie vzdelávanie, včítane poradenstva pri voľbe životnej (profesijnej) dráhy a povolania. V ideálnom prípade - aká škola (učiteľ), taký žiak.
Učiteľ má žiakov učiť, vzdelávať a výchovne usmerňovať. Interaktívnym spôsobom im otvárať obzory vzdelania, radiť, usmerňovať, odporúčať a ponúkať, pozitívne posilňovať a dobre motivovať. Svoje pedagogické majstrovstvo a didaktické stratégie predvádzať spoza katedry a nie po záchodoch, chodbách a šatniach vyšetrovaním, kto-kde a koho zbil, okradol, vydieral a šikanoval, pil, fajčil, fetoval, počmáral stenu, spôsobil škodu...
Pedagóg je zneužívaný. Supluje prácu kohosi iného. Jeho úlohou je najmä príprava na výuku a vyučovanie. Ktosi mu pridáva administratívu, kradne energiu a odvádza jeho pozornosť inam. Stráca autoritu, dôstojnosť a stavovský majestát. Pre slovenské školstvo je príznačný syndróm straty zápalu, vyčerpanosť, predčasnej vyhoretosti, priskorého (burnout).
Hlási sa potreba kamerového monitoringu priestorov školy a príslušenstva. Na ochranu pedagógov i žiakov. Nie proti nim. Pre pokoj a pohodu v učebni. A dokumentáciu skutkov. A priložený úradný záznam s dôkazmi. Vyškoľte školníka, pridajte mu tie percentá, čo učiteľom a on sa už postará o potrebné. Riaditeľ rozhodne o ďalšom spôsobe vybavenia veci. V súčinnosti s vnútornými inštitútmi školy, rodičmi, odborníkmi (školský psychológ), prípadne orgánmi činnými v trestnom konaní.
Škola je zmietaná vôľou a „produktmi tiež odborníkov“, politikou a politikárčením. Systém kreditov sa mi nepozdáva. Atestačný a doživotné vzdelávanie (prednášky, semináre, školenia, kurzy, výcviky) skôr. Ako prirodzená, nevynucovaná samozrejmosť. Nie, ako sa však zdá, ako dômyselný systém podmienok a prekážok pre platový postup.
Školský zákon je polozmätočný hybrid. Taktiež politika a nacionalizmus do školy nepatria. Lebo – „čo zaseješ, budeš žať.“ Deti majú nesprávne a zlé vzory (v kadejakých "celebritách" a „elitách“).
Za katedrami majú stáť silné pedagogické osobnosti reálne, nielen papierovo, chránené zákonom. S prirodzenou, násilne nevynucovanou autoritou a rešpektom, požívajúcich úctu rodičov, žiakov a verejnosti, na báze kvalitnej, nerušenej a sústredenej profesionálnej práce, sústavne, doživotne, dobrovoľne a ochotne sa vzdelávajúcich učiteľov. Primerane existenčne zabezpečených a spoločensky ohodnotených. A najmä prehľadný poriadok v odmeňovaní. Pod dikciou dobrého školského zákona. Prax a výsledky ich preveria.
Niektorí zámožnejší rodičia priam chcú, aby sa ich deti predvádzali v značkovom oblečení a obuvi. Predvádzajú tak sami seba. A svoju prestíž. Ostatným je z toho smutno a ľúto. Nastupuje trudnomyseľnosť, závisť, deprivácie, agresivita. Taktiež šikana „slabších“. Školák má byť upravený jednoducho, čisto a účelne. Mobil v škole nepotrebuje. Ani výnimočne.
Mravnosť je súčasťou etiky, obliekania a vkusu. Dievčatá „ponúkajú“ svoje polonahé zadky a vnady, zjavne provokujú, čo umožňuje a legalizuje „módny imperatív“. Tu by svoju rolu mali zohrať učiteľky (vychovávateľky) svojím: "Dievčatá, na slovíčko!" (V rámci intímnejších rozhovorov o sexualite, vkuse a o veciach, o ktorých sa vraví skôr pošepky). Chlapci zasa „machrujú“ a predvádzajú sa. Často inak, než by mali. To by mala byť parketa učiteľov (vychovávateľov) v rozhovoroch a diskusiách na témy: Mužské vzory a my, dospievajúci chlapci, budúci muži, manželia a otcovia...
Neponechávajme ich napospas ohlupujúcej televízii a ulici... Vytvorme viac priestoru mediálnej výchove so všetkým, čo k nej patrí a pribúda. Diskutujme, zhovárajme sa, debatujme. Robme to čo najviac aj v prírode. Pri spoločných hrách a činnostiach.
Vítané by bolo viac estetiky. Výuky základov teórie a dejín literatúry, hudby, výtvarných umení, dikusií, debát pri a na konkrétnych videných, hmatateľných a počutých artefaktoch, hlasného čítania, rozborov čítaného, maľby, grafiky, plastiky, architektúry. Bez ohľadu na predpokladanú budúcu profesionálnu orientáciu a životnú dráhu detí a mládeže.
Stráca sa spisovná slovenčina a slovenská ortoepia. Často práve u učiteľov, pochopiteľne následne žiakov, chybnú slovenčinu počuť z médií. A, my, učíme sa od svojich „vzorov“ kol-dokola...
Taktiež zaostáva rozvoj samostatných prezentačných, verbálnych (rétorských) schopností, zručností žiakov a študentov, prostredníctvom využitia programov powerpoint, publisher.
Venujte pozornosť sociálno psychologickým aspektom diferenciácie a zaraďovania sa detí a mládeže do konvenčných a nekonvenčných, formálnych a neformálnych, alebo alternatívnych skupín. Aj vo veciach uniformity, uniformovanosti, všednosti (šedivosti), v kategóriách jedinečného, zvláštneho a výnimočného.
Ktosi im „zavelí uniformu. Oni mu ju „zbaštia“ a sú „in“. V bezpečí skupiny. Prijali jej jazyk, slovník, hodnotový systém a správanie. Ostatok je „out“. Alebo v inej uniforme. Inak by sa cítili „nahí“. A zneistení.
Trestnú zodpovednosť štrnásťročných zakladá jasné vedomie, rozlišovacia a posudzovacia schopnosť a vôľa páchateľa. Za priestupky, prečiny a trestné činy mladistvých páchateľov má spolu s maloletým v primeranom rozsahu a podiele zodpovednosti znášať dôsledky aj rodič, alebo, zákonný opatrovník, najmä hmotné.
Nastávajú zlé, ba, možno aj horšie, časy. Návrat ku konzervatívnym a históriou dobre overeným hodnotám, správaniu a vzorom je viac, než nevyhnutný.
Konajme (učitelia i rodičia) tak, aby sme našim deťom a vnúčatám nemuseli od rána do večera klamať. Treba vedno zomknúť rodinu s deťmi a školou. Do pevnej triády. Pod rozumnou a prezieravou gesciou, garanciou a ochranou štátu.
Kým si pravda obuje čižmy, lož obíde pol sveta. Pod pätou pravdy klíči pochybnosť. Nenechajme sa odradiť. Koľko lásky dáme, mali by sme dostať. Nie vždy to vychádza. Skúšajte ďalej. A dávajte. Prajem vám mier a pokoj v duši.
A, mimochodom, odpovedzte si do tridsiatich sekúnd...
Pekný, úspešný a dobrý školský rok.
Deťom, rodičom i učiteľom.