Ak bol niekto málo opatrný, spravidla „končil“. Rôznym spôsobom. Vtedy sa „tomu“ nevravelo kariérny, ale kádrový postup. Nezriedka končil úplne. Niekto „iba“ ako učiteľ, prípad od prípadu aj vôbec. Úplne. Ako osoba nepriateľská voči socialistickému zriadeniu.
Hospodárske krízy a recesie boli, sú aj budú. Striedavo a za čas oživenie a konjunktúra. Tak, ako sme si ich v dobrej viere a naivite, že nás (!) sa týkať nebudú, vyzvonili kľúčami a vyštrngali šampanským. Lebo: „My nie sme ako oni!“ Týkajú sa. Lebo ľudský faktor. Teraz vieme i to, že: „Pravda a láska nezvíťazí nad lžou a nenávisťou. Iba ostane. Pravda.
Školstvo som opustil pre nízku mzdu. Po námestiach zvoniť kľúčami, vysedávať pred televízorom, po krčmách a predvádzať sa po kulturákoch, nebolo kedy. Strážil som deň, noc, najmenej dve basy. Jednu, aby ju väzni nepodpálili, a striedavo druhú, už horiacu. Prečo? Lebo VPN. A potom strážil a predvádzal odsúdených (znova obvinených, obžalovaných a svedkov na súdnych pojednávaniach so vzbúrencami v leopoldovskej kinosále).
Oni, radoby ľuskoprávni humanisti, nám to ešte skôr, „uľahčili“ aj Veľkou Amnestiou. Aby sme sa aj, popri všetkom nenudili. Aj preto, aby sme aj potom mohli pokojne a nerušene učiť čítať a písať sociálne, mentálne a kriminálne narušenú klientelu. Až do svojho osobného: Stačilo.
Ak nekradnete školský atrament a neopečiatkúvate falošné vysvedčenia, báť (?), nemáte sa čoho, ani koho. Poslednou političkou Veľkého Novembra je premiérka. O tento imidž sa pripravila sama. Mikloško (F.) je a bol len symbolom (bez televízora). Už niet toho, kto by vám mal morálne právo kázať o morálke a etike.
Vy ste tento štát neokradli, nerozkrádate, za fiškálnu krízu a stav rozpočtu pre školstvo nenesiete žiadnu zodpovednosť. Nemáte dôvod brať ohľad na nič a nikoho. Nik neberie ohľad na vás. Ani na vaše opasky (rodiny s deťmi).
Odborárka povedala (pondelňajšie SME), že kolegovia, ktorí nejdú protestovať, nadávajú v kabinetoch. Myslím si, že áno. Tak, ako kedysi, pred dvadsiatimi a viac rokmi. Alebo sa mýlim? Po utorňajšom zviditeľnení sa nielen za katedrou, budú vaše učiteľské veci a šance na zmenu jasnejšie a zrejmejšie.
Už som tu čosi (učiteľom) dvakrát. Prihováram sa vám aj tretí raz. Českí lekári a zdravotné sestry konali. Navzdory vyhrážkam a morálnym apelom. Čosi-kamsi, k istým šanciam, posúvajú sa aj slovenskí zdravotníci.
Ak zlyháte, ak sa necháte odradiť, zastrašiť a rozdrobiť podľa „rozdeľ a panuj“, neurobili ste nič, iba urobili si výletík, a trocha sa vykričali. Prípadne nakúpili a čo to, popili. Snáď aj cestou nazad v autobuse. Nevravte, že nie...
Ak sa vzdáte, úvodný perex (prvý odsek článka pod titulkou) dopĺňam o tento záverečný odsek. Odporúčam vám, spravodlivo rozhorčeným učiteľom, zriadiť si sanitárny kumbál, nepoužívaný malý skladík, najlepšie v pivnici, suteréne. Hneď vedľa učiteľskej fajčiarky. Na zber použitého skla, fliaš, pohárov... Najlepšie, dobre odhlučnenej. (...kedysi, chodili sme tam. Viete, načo?) Rozbité sklo raz začas odneste do separovaného odpadu.
A pokračujte. Pomáha to.
