Možno to pre niekoho nebude znieť ako žiadna novinka. Pre mňa však bola. Jeden kolega si trocha nechtiac po anglicky odklial (vo všeobecnosti v zmysle úražky na matku kohosi abstraktného - kto by nerozumel - "motherfu..er" :) ). Pozrel sa pritom na Imada a vraví mu: "Vo Vašej krajine je takéto čosi zakázané, však?" Imad mu lyšiacky odpovedá, že zakázané to nie je, ale vysloví "to" iba raz v živote :)
V krajinách Blízkeho Východu a osobitne v Iraku je urážka člena rodiny veľmi závažným previnením. Nešiel som v otázkach na Imada do podrobností, hoci by ma v prvkoch islamského práva neprekvapila ani nejaká konkrétnejšia zmienka.
Imad nám to vysvetľoval na príklade svojho brata, ktorého nepovažuje zrovna za najsvätejšieho človeka. Ak by však za ním prišiel niekto, a hoci aj právom sa na neho sťažoval a použil pri tom nejaký vulgarizmus, takéhoto človeka by v tom lepšom prípade už viac nepovažoval za svojho priateľa a zavrhol by ho. V tom horšom prípade by sa to pre neho mohlo skončiť aj tragickejšie.
V Iraku totiž panuje tradícia, že si vysoko vážia svoju rodinu, jej členov, a to dokonca viac ako svoju vlastnú česť. Čo je ďalšou zaujímavosťou, osobitne to údajne platí o ženách - manželke, dcére, sestre a pod. Imad by napríklad nemal taký veľký problém, keby sa vulgárne vyjadrili voči nemu, iné to však je, ak sa to dotýka jeho rodiny.
Na druhej strane - vrátim sa k príkladu s jeho bratom - ak by za Imadom niekto prišiel a oprávnene sa sťažoval na jeho brata, bez toho, aby ho urazil, Imad s ohľadom na to, že vie, že jeho brat je riadny kvietok, by sa snažil urobiť všetko, čo by bolo v jeho silách, aby situáciu napravil.
Poučenie? Okrem toho, že si treba dať pozor na ústa, ak sa už raz ocitnete v miestach podobných, ale možno stojí za zmienku v tejto rýchlej dobe pohľad na vnímanie svojej vlastnej rodiny a rodiny niekoho iného.
Iste, možno je to dôsledok z čias vendety, možno majú tamojší vyšší sklon k agresivite. Myslím si však, že je mementom také kultúrne prostredie, kde ľudia vážia svoje slová skôr, ako ich vyslovia.
