Kajúcnici – cesta k spravodlivosti alebo spravodlivosť na ceste do pekla?
Ak by existovala nejaká štatistika právnických pojmov, ktoré zľudoveli a sú v ostatnej dobe najčastejšie používané v médiách, pojem kajúcnik by bol určite na prvom mieste.
Ako advokát musím uviesť, že tento zľudovený termín pri jeho použití v kontexte trestných konaní je dosť zavádzajúci a nepresný. Slovo kajúcnik je odvodené od slovesa kajať sa, robiť pokánie, pričom pokánie je v bežnej reči, aj v náboženskom význame symbolická činnosť, ktorú človek dáva najavo, že pochybil, a snaží sa svojej viny zbaviť. Je to ľútosť nad previnením.
V kontexte trestných konaní je však kajúcnik osobou, ktorá v skutočnosti nemusí vôbec ľutovať čokoľvek, čohokoľvek protiprávneho a protizákonného sa dopustila, je to osoba, ktorá sa priznáva k svojej trestnej činnosti a – najdôležitejší moment – usvedčuje z trestnej činnosti iné osoby, za čo takáto osoba, označovaná ako kajúcnik očakáva rôzne výhody, benefity za takéto svoje konanie, spoluprácu pri odhaľovaní trestnej činnosti iných osôb.
Právne je výstižnejším termínom spolupracujúci obvinený, hoci tento pojem podľa môjho názoru je nutné vnímať v širšom vnímaní, pretože spolupracujúcou osobou nemusí byť len obvinený, ale aj človek už odsúdený, či človek podozrivý z trestnej činnosti, ale aj svedok. Jedno však majú všetci spoločné, spolupracujúce osoby získavajú za svoju spoluprácu výhody, benefity.
A tých možných výhod a benefitov je naozaj široké spektrum: prepustenie z väzby na slobodu, uloženie podmienečného trestu odňatia slobody namiesto nepodmienečného trestu odňatia slobody, maximálne možné zníženie trestu, teda uloženie čo najmenšieho možného (hoci nepodmienečného) trestu, cesta k hladkému podmienečnému prepusteniu z výkonu trestu odňatia slobody, lepšie podmienky vo výkone trestu odňatia slobody, zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, dočasné odloženie vznesenia obvinenia, neobvinenie zo spáchanej trestnej činnosti, vyhnutie sa väzobnému stíhaniu, vyhnutie sa trestu prepadnutia majetku, zmiernenie právnej kvalifikácie trestného činu...
Najžiadanejším benefitom, výhodou, ktorú môže spolupracujúca osoba, spolupracujúci obvinený, či ľudovo nazývaný kajúcnik dosiahnuť – je beztrestnosť. Úplná beztrestnosť, ktorá okrem iného zahŕňa aj možnosť vyhnutiu sa trestu prepadnutia majetku. Spomínaná beztrestnosť je v zmysle Trestného poriadku podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného alebo dokonca aj zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Zákonnou podmienkou na získanie vyššie uvedených benefitov pre kajúcnika je zistenie alebo usvedčovanie páchateľov závažnej trestnej činnosti kajúcnikom, pričom záujem spoločnosti na objasnení trestnej činnosti odhaľovanej kajúcnikom je vyšší ako na stíhaní samotného kajúcnika. Ako som uviedol na začiatku blogu, základom nie je jeho ľútosť nad tým, čo kajúcnik spáchal, základom je udávanie iných osôb. Čím toho kajúcnik viac odhaľuje, čím závažnejšiu trestnú činnosť a jej páchateľov udáva, tým je jeho spolupráca hodnotená lepšie a môže získať tie najväčšie benefity, aj spomínanú beztrestnosť, či vyhnutie sa nepodmienečnému trestu odňatia slobody, trestu prepadnutia majetku. A tu je ten pes zakopaný - čím má toho samotný kajúcnik viac na rováši, čím viac toho protizákonného napáchal, čím viac obzvlášť závažnej trestnej činnosti sa dopustil, tým toho vie viac, a je viac cenný pre OČTK.
Teda najžiadanejším kajúcnikom je taká osoba na spoluprácu, čo napáchala toho čo najviac zlého a závažného a má toho čo najviac na udávanie iných pre OČTK. Nielen mne sa logicky natíska otázka. Ak takáto osoba nemala morálne a už vôbec nie zákonné zábrany dopúšťať sa tej najzávažnejšej trestnej činnosti, má takáto osoba morálne či zákonné zábrany krivo vypovedať? Klamať? Účelovo vypovedať? Zavádzať? Krivo obviňovať iné osoby z trestnej činnosti, ktorú v skutočnosti tieto iné osoby nespáchali? Priznať k niečomu, čo kajúcnik neurobil? Hádzať svoju trestnú činnosť na iné osoby? Čokoľvek, len aby dosiahla vyššie popísané výhody a benefity, v niektorých prípadoch dokonca beztrestnosť!
Čím viac je bezcharakterná osoba kajúcnika - v minulosti nemajúca zábrany lúpiť, vydierať, korumpovať, podpaľovať niekomu autá či domy, niekoho dobiť takmer na smrť, či dokonca niekoho zabiť, tým viac nemá zábrany kajúcnik urobiť čokoľvek – klamať, krivo vypovedať, krivo obviňovať, ničiť životy nevinným ľuďom a ich rodinám – LEN aby pomohla v prvom rade sebe, len a len sebe, nie OČTK pri objasňovaní trestnej činnosti, ale len sebe – a tak môže dochádzať k justičným omylom, môžu byť odsúdené nevinné osoby.
Problémom trestných konaní je často absencia relevantného preverovania pravdivosti a vierohodnosti výpovedí kajúcnikov v trestných konaniach. Častokrát je kajúcnik vítanou skratkou vo vyšetrovaní pre OČTK, jeden kajúcnik potvrdí to, čo vypovedá iný kajúcnik, to sa nabaľuje ako snehová guľa, pritom pravda môže byť na míle vzdialená. Sú totiž verejne a mediálne prezentované dôvodné podozrenia z možných inštruovaní kajúcnikov, z možných manipulácií vyšetrovania a dokazovania zo strany niektorých elitných príslušníkov NAKA, výhrady značnej časti právnickej obce k možnému nadužívaniu a zneužívaniu inštitútu kajúcnika, ako aj viaceré rozhodnutia ESĽP v neprospech SR vo vzťahu k inštitútu kajúcnikov a spôsobu jeho využívania v trestných konaniach v SR (spolu s inštitútom dohody o vine a treste – ale o tom radšej inokedy) a naozaj sa stáva vo svetle uvedeného aktuálna otázka z nadpisu tohto blogu.
Píšem o tom všetkom z vlastnej osobnej skúsenosti, počas výkonu praxe advokáta som sa viackrát stretol s prípadmi, keď kajúcnik klamal, krivo obviňoval, krivo vypovedal, a prešlo mu to. Mám s tým aj bohaté skúsenosti z vlastného trestného stíhania a preto aj uvádzam – ak máte pocit, že sa Vás toto všetko ohľadom kajúcnikov netýka, vedzte, že aj priamo Vás osobne raz môže niekto krivo obviniť, aby pomohol sebe. A ak raz prižmúrite oči nad krivením spravodlivosti, raz sa to krivenie spravodlivosti môže týkať Vás osobne.
