Môže sa občan Jaroslav Haščák domáhať náhrady škody spôsobenej štátom?
Aktuálne ma v médiách veľmi zaujali články týkajúce sa Jaroslava Haščáka a jeho žiadosti o náhradu škody za nezákonnú väzbu a stíhanie, teda nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.(https://domov.sme.sk/c/22871850/hascak-ziada-od-statu-ospravedlnenie-alebo-nahradu-skody-v-milionoch-eur.html, https://slovensko.hnonline.sk/24568655-hascak-ziada-od-statu-ospravedlnenie-alebo-odskodne-az-do-vysky-17-milionov-eur, https://www.webnoviny.sk/hascak-ziada-od-statu-ospravedlnenie-alebo-milionove-odskodne-za-jeho-uvaznenie-tykajuce-sa-kauzy-gorila/, https://www.aktuality.sk/clanok/HPjVYE8/hascak-statu-ak-sa-mi-neospravedlnite-chcem-16-milionov-eur/)
V súčasnosti je uvedená žiadosť v štádiu predbežného prerokovania ministerstvom spravodlivosti, takže ešte o nej nerozhoduje súd. Podľa medializovaných informácií, ak by štát prijal Haščákov návrh a ospravedlní sa, je pripravený vzdať sa všetkých peňažných nárokov. „Ak k ospravedlneniu nedôjde, bude nárok uplatnený na súde,“ uvádza Haščákov advokát Peter Kubina.
Ešte viac ako samotné medializované informácie ma však zaujali diskusie pod článkami k tejto téme – vyjadrenia bežných ľudí. Drvivá väčšia diskutérov sa vyjadruje v tom duchu, že je absurdné, aby „takýto človek“ mal dostať akékoľvek odškodné, opačných názorov je veľmi málo.
Transparency International Slovensko (ďalej TIS) v nedávnej minulosti zverejnila článok https://transparency.sk/sk/stat-za-chyby-plati-voci-zodpovednym-vyvodzuje-zodpovednost-malokedy/), v ktorom informuje verejnosť o vyplatených státisícových pohľadávkach poškodených subjektov voči štátu z titulu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu orgánov verejnej moci. Zo správy TIS je zrejmé, že bežný občan nemá ani tušenia, v akom rozsahu daňoví poplatníci pokrývajú lapsusy štátnych úradníkov, pričom uvedená organizácia vyzdvihuje fakt, že zosobňovanie týchto lapsusov voči konkrétnym vinníkom (štátnym úradníkom) je minimálna.
Je teda zrejmé, že uplatnením náhrady škody voči štátu sa dá aj veľmi dobre si „prilepšiť“, lebo ako sa hovorí „čo daňový poplatník nevidí, to jeho srdce nebolí“. Z tohto pohľadu vnímam minimálne ako zaujímavé gesto Jaroslava Haščáka, keď dal štátu „pol roka na rozmyslenie“, či sa mu za nezákonnú väzbu (ktorej predchádzalo okázalé mediálne divadlo) ospravedlní a ak tak urobí, že si nebude voči daňovým poplatníkom uplatňovať náhradu škody vyčíslenú v peniazoch v rozmedzí 13,5 milióna až 16,8 milióna eur.
Každopádne tento článok nie je obhajobou Jaroslava Haščáka a jeho prípad vnímam ako dlhoročný advokát rovnako ako iné mediálne známe prípady uplatnenia nároku na náhradu škody v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Jeho prípad však veľmi citlivo vnímam aj skrz svoju osobnú skúsenosť s nezákonným väzobným stíhaním.
V tomto kontexte je podstatné to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je zakotvené priamo v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR. Jaroslav Haščák je mediáne známy a len vďaka tejto skutočnosti je známe aj to, že aj jeho väzba bola nezákonná. Ak by Jaroslav Haščák nebol taký známy, jeho žiadosť a následne žaloba o náhradu škody by zapadla v štatistikách zverejňovaných TIS. Nakoľko sám som strávil vo väzbe nezákonne viac ako 18 mesiacov, viem oceniť, že mediálne prípady ako je prípad pána Haščáka „rozhýbali“ diskusiu o témach väzobného stíhania, podmienkach väzby, zákonnosti trestných konaní a mnohých ďalších súvisiacich témach, ktoré boli dlhodobo zapadnuté v štatistikách, resp. skryté pred očami verejnosti. Preto a len preto píšem o Jaroslavovi Haščákovi.
Nechcem nikoho unudiť právnymi pojmami a citáciami zákona, ale už žiaci základných škôl sa na hodinách občianskej náuky učia základné pojmové znaky právneho štátu, medzi ktoré patrí aj to, že štátne orgány môžu konať iba v medziach ústavy a zákona, že základné práva a slobody garantované ústavou a medzinárodnými dohovormi sa zaručujú každému, a že nikoho nemožno stíhať, alebo pozbaviť slobody inak ako zákonným spôsobom.
Už žiaci základných škôl sa na hodinách občianskej náuky učia, že základné práva a slobody patria „všetkým“ a „každému“, že „nikoho“ nie je možné na jeho právach ukracovať. Ak sa teda polemika o nároku Jaroslava Haščáka týka základoškolského učiva občianskej náuky, je to smutné. Alebo je snáď možné tvrdiť, že Jaroslav Haščák nie je „každý“, resp. nepatrí ku „všetkým“, komu sa základné práva a slobody v zmysle ústavy a medzinárodných dohovorov priznávajú?
Zámerom môjho článku je poukázať na to, že keďže „každý“ je nositeľom základných práv a slobôd v zmysle Ústavy SR, nie je možné polemizovať o tom, o koho v konkrétnom prípade ide, ako sa volá, aký má majetok..
Ak to stále nie je zrozumiteľné spravte si jednoduchý test. Skúste si do názvu tohto článku namiesto mena „Jaroslav Haščák“ dosadiť svoje vlastné meno a priezvisko a následne si pozrite príspevky diskutujúcich pod článkom, ktoré by mali byť adresované Vám. Asi by to bolo absurdné, však? Ale rovnako absurdné je spochybňovať niekoho základné ľudské práva a slobody len preto ako sa volá. V tomto smere by som očakával od diskutujúcich aspoň základné vedomosti, ktoré sú predmetom osnov základných škôl.
Je absolútne neprípustné, aby bol ktokoľvek nezákonne obmedzený na osobnej slobode a bol nezákonne väzobne stíhaný – podmienky výkonu väzby sú pre človeka, ktorý ich nezažil nepredstaviteľné. Ja sám som bol nezákonne väzobne stíhaný 565 dní, takže viem, o čom píšem.
A viem zodpovedne povedať, že žiadna náhrada majetkovej či nemajetkovej ujmy, v akejkoľvek výške nikdy nenapraví to, čo človek nezákonne väzobne stíhaný bude mať vo svojej hlave do konca svojho života.
Je na každom z nás, či pojmy ako zákon, zákonnosť, rovnosť pred zákonom, demokracia, právny štát, Ústava SR, sloboda, základné ľudské práva a slobody budú bezobsažnými pojmami, alebo či budú tým, čo uznáva a vyznáva naša spoločnosť – nad niektorými vecami jednoducho nejde „prižmúriť oči“, niektoré veci sú len čierne alebo biele, a to bez ohľadu na to, koho sa týkajú.
